Hádanka #11041:
Keď stojím v ceste oblaku, mením krajinu aj smer
Som vysoká a z diaľky vyzerám, akoby som sa dvíhala až k oblakom. Kto ku mne vystúpi, často nájde chlad, vietor a výhľad na celý kraj.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Keď stojím v ceste oblaku, mením krajinu aj smer
Som vysoká a z diaľky vyzerám, akoby som sa dvíhala až k oblakom. Kto ku mne vystúpi, často nájde chlad, vietor a výhľad na celý kraj.
Tichý obr nad krajinkou
Stojím vysoko, takže z diaľky mením obzor a ukrývam chodníky v hmle. Kto ma zdolá, získa výhľad, ale cesta ku mne býva dlhá a strmá.
Cesta vody cez krajinu
Začínam nenápadne v horách a cestou zbieram menších pomocníkov. Neprerušene putujem krajinou, až kým sa nezmiešam s väčším vodstvom.
Niekedy len šepká, inokedy bubnuje po streche.
Padám z výšky, no nie som vodopád. Keď prichádzam, zem zmäkne, vzduch sa zmení a vôňa lesa býva silnejšia.
Nevidíš ma, ale mením všetko okolo teba
Nemám ruky ani nohy, no viem ohnúť strom a rozvlniť hladinu. Niekedy iba šepkám v tráve, inokedy sa opieram o strechy tak silno, až sa všetko zdá ľahšie.
Cez mapu sa vinie ako čiara, no v krajine je to život.
Môj začiatok býva malý a tichý, no cestou ma živí dážď aj potoky. Nechodím späť, iba ďalej, a pri mojich brehoch rastie všetko rýchlejšie.
Neviditeľný maliar v korunách stromov
Nepatrím do lesa ani na lúku, no všade tam viem rozhýbať stromy aj hladinu vody. Keď prídem silnejší, človek si zapne bundu a zavrie okno.
Tichý domov pre roky aj vietor
Vyrastám zo zeme a držím sa desaťročia, aj keď ma vietor skúša ohnúť. Na jar kvitnem len nepriame, no v lete dám tieň, pod ktorým si ľudia oddýchnu.
Stojím vysoko a mením pohľad na svet
Z diaľky som len tmavý obrys nad krajinou, no kto vystúpa vyššie, vidí zo mňa ďaleký rozhľad. V zime ma často pokryje biely kabát a turisti ma hľadajú podľa cesty nahor.
Koreň hlboko, koruna vysoko
Držím pôdu, aj keď fúka vietor, a v lete dávam tieň. Na jar ma zdobia listy, v zime zostávam stáť bez nich, no stále som na tom istom mieste.