Hádanka #9381:
Dotkneš sa ma pohľadom zo spodku
Nechodím, no som prekážkou aj cieľom. Čím vyššie ideš, tým je vzduch redší a výhľad širší, ale cesta býva dlhá a náročná.
Kategória hádaniek
Príroda
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Všetky hádanky v kategórii
Hádanka #9364:
Nikdy nestojím dlho na jednom mieste.
Rodím sa vysoko, no dorastám cestou, keď ku mne pribúdajú menšie prítoky. Môžem deliť mestá aj tvoriť hranice, a predsa stále tečiem ďalej.
Hádanka #9356:
Bez nej by krajina mlčala.
Keď sa narodím vysoko v horách, rastiem z potokov a zbieram cestou ďalších tichých pomocníkov. Niesť viem les aj mesto, no nikdy nezostanem stáť na mieste.
Hádanka #9348:
Stojím vysoko, no mením sa pomaly
Z diaľky vyzerám ako veľká prekážka v krajine, no nie som múr. Môže ma pokrývať les aj sneh a z môjho vrcholu vidno ďaleko do údolia.
Hádanka #9341:
Cesta, čo sa nikdy nevracia späť.
Rodím sa vysoko, no živím doliny. Môžem sa rozliať do ramien, pretekať cez mestá a nakoniec sa stratiť v inom väčšom objatí. Nikdy nestojím na mieste.
Hádanka #9325:
Nevidno ma, no všetko pri mne šepká
Keď sa rozbehnem medzi stromami, listy si začnú tancovať a vlajky ožijú. Niekedy som len jemný dotyk, inokedy viem poriadne pritlačiť.
Hádanka #9316:
Mlčí, no drží krajinu pokope.
Má korene hlboko v zemi a ruky dvíha k nebu bez slov. Na jar sa obliekne do zelene, na jeseň púšťa listy ako tajomstvá a v lete ponúka tieň. Stojí a pritom stále rastie.
Hádanka #9310:
Vysoký cieľ pre nohy aj oči
Z diaľky pôsobím pokojne, no po mojom svahu sa vie človek poriadne zapotiť. Hore býva chladnejšie a výhľad za to stojí, no cesta ku mne nebýva rovná.
Hádanka #9304:
Kreslím cestu krajinou bez ceruzky.
Začínam v horách a zberám kvapky z potokov, až kým sa nezmením na široký prúd. Nesiem mosty, brehy aj člny a napokon sa stratím v niečom väčšom. Čo som?
Hádanka #9297:
Padá zo sivých stien neba, no nie je to kameň.
Keď prichádzam potichu, listy sa lesknú a chodníky si obúvajú kaluže. Raz som len jemné šumenie, inokedy záves, ktorý zmení celý deň.