Hádanka #11408:
Rastiem pomaly, no pamätám si celé roky
Stojím aj v daždi, aj vo vetre, a z mojich konárov vie spadnúť tieň i útočisko. Na jar sa ozdobím novou zelenou, no korene držím hlboko v zemi.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Rastiem pomaly, no pamätám si celé roky
Stojím aj v daždi, aj vo vetre, a z mojich konárov vie spadnúť tieň i útočisko. Na jar sa ozdobím novou zelenou, no korene držím hlboko v zemi.
Na obzore rastiem bez toho, aby som sa hýbal
Z diaľky vyzerám ako pevná stena, ale môžu ma meniť dážď, vietor aj sneh. Kto ku mne vystúpi vyššie, často získa lepší výhľad než na chodníku dole.
Neviditeľný maliar krajiny
Bez rúk rozhýbem stromy, bez nôh prebehnem po poliach a niekedy sa schovám tak, že ma cítiš skôr než vidíš. V meste ma ľudia najčastejšie vinia z klobúkov aj zo zatvorených okien.
Nevidíš ma, ale mením smer listov
Keď sa preženie cez lúku, tráva sa ohne a dvere vedia buchnúť samy. Niekedy prinesiem chlad, inokedy len šum v korunách stromov.
Držím tieň, no nechodím po nohách.
Mám kmeň, konáre a listy, no rokmi sa mením pomaly. V lete dávam tieň, na jeseň púšťam farby a v zime stojím ticho bez šepotu.
Mierim ďalej, než kam dočiahnem pohľadom
Začínam vysoko a pritom nikdy nezostanem na mieste. Beriem so sebou kamienky, listy aj odrazy oblohy a cestou mením tvar krajiny.
Kroky hore, dych kratší, svet širší.
Nemám nohy, a predsa ma treba zdolávať. Mením sa vetrom, snehom aj dažďom, no z vrcholu ponúknem pohľad, kvôli ktorému sa oplatí mlčať.
Neviditeľný maliar, čo presúva listy
Nevidno ma, no dokážem rozkývať konáre aj hladinu jazera. Keď sa rozbehnem, nosím so sebou vôňu dažďa alebo piesok z cesty a každý strom mi musí ustúpiť.
Cestujem krajinou bez kolies a bez mapy
Začínam v horách, no cestou sa mením na širokú stužku. Vezmem so sebou lístie, kamienky aj príbehy a napokon sa stratím v inej vode.
Cesta, čo sa nikdy nezastaví
Nesiem vodu z hôr až ďaleko, kým sa stratím v inom veľkom objatí. Mám brehy, zákruty aj prúd, ale nohy ma nikdy neunavia.