Hádanka #9316:
Mlčí, no drží krajinu pokope.
Má korene hlboko v zemi a ruky dvíha k nebu bez slov. Na jar sa obliekne do zelene, na jeseň púšťa listy ako tajomstvá a v lete ponúka tieň. Stojí a pritom stále rastie.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Mlčí, no drží krajinu pokope.
Má korene hlboko v zemi a ruky dvíha k nebu bez slov. Na jar sa obliekne do zelene, na jeseň púšťa listy ako tajomstvá a v lete ponúka tieň. Stojí a pritom stále rastie.
Vysoký cieľ pre nohy aj oči
Z diaľky pôsobím pokojne, no po mojom svahu sa vie človek poriadne zapotiť. Hore býva chladnejšie a výhľad za to stojí, no cesta ku mne nebýva rovná.
Kreslím cestu krajinou bez ceruzky.
Začínam v horách a zberám kvapky z potokov, až kým sa nezmením na široký prúd. Nesiem mosty, brehy aj člny a napokon sa stratím v niečom väčšom. Čo som?
Padá zo sivých stien neba, no nie je to kameň.
Keď prichádzam potichu, listy sa lesknú a chodníky si obúvajú kaluže. Raz som len jemné šumenie, inokedy záves, ktorý zmení celý deň.
Nad terénom ma vidno skôr než cesty.
Zo spodku vyzerám malá, no pre výhľad ma ľudia vyhľadávajú. Mám svahy, vrchol a často aj sneh, ktorý sa dlho drží na hornej časti.
Krajine robím vysoký chrbát
Z diaľky vyzerám ako obrovský chrbát zeme a môj vrchol býva v oblakoch. Keď na mňa človek stúpa, vzduch redne a cesta sa zdá dlhšia.
Z diaľky som stena, zblízka smerovník
Nechodím, no mením sa s každým krokom, čo na mňa položíš. Niekde som holá, inde plná stromov a snehu, a z môjho chrbta často vidno celý kraj. Čo som?
Mám vrchol, ale nie som strom
Zo zeme sa dvíham vysoko a z diaľky vyzerám ako tichá stena. Nie som dom ani mrak, no občas ma zdobia sneh, les aj úzke chodníky, ktoré testujú dych.
Príde potichu z oblohy
Najprv sú len sivé mraky, potom sa vo vzduchu objavia drobné kvapky. Keď sa objavím, tráva sa leskne a chodníky začnú moknúť.
Nikdy nespím na jednom mieste, aj keď mám stále ten istý hlas.
Rodím sa vysoko a mením sa po ceste bez toho, aby som sa naozaj zastavil. Niekedy som tichá stuha, inokedy divoký prúd, no stále hľadám cestu k väčšiemu telu vody.