Hádanka #25235:
Nevidno ma, no všetko si všimneš.
Môžem zatriasť stromami aj pohnúť plachtou na rieke. Keď stíšim, vznikne klamný pokoj, hoci vzduch sa len na chvíľu zastavil.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Nevidno ma, no všetko si všimneš.
Môžem zatriasť stromami aj pohnúť plachtou na rieke. Keď stíšim, vznikne klamný pokoj, hoci vzduch sa len na chvíľu zastavil.
Cesta, ktorá nikdy neostáva na mieste.
Mám prameň vysoko v kopcoch, no končím tam, kde sa voda stratí vo väčšom svete. Po ceste ma mení dážď aj skaly, ale stále si pamätám smer dolu.
Cesta vody krajín
Rodím sa vyššie, no nikdy neostávam na mieste. Prechádzam dolinami a mestami, až sa napokon stratím v inej veľkej vode.
Stojím, no stále pracujem pre krajinu
Mám korunu, no nepatrí mi. Pijem dažďom a dýcham vetrom, pritom v tichu rátam roky podľa kruhov vnútri.
Ticho stojím, no mením vietor aj obzor.
Zdola sa zdám nehybná, no moje boky ukrývajú cesty, potoky aj sneh. Keď sa na mňa pozeráš z diaľky, môžem sa stratiť v oblakoch.
Stojím, aj keď sa svet okolo mení.
Na jar ma zdobia listy, v zime zostávam ticho a bez nich. Moje korene pijú zeme pod povrchom a vetvy sa snažia dočiahnuť svetlo vyššie než hlava človeka.
Vyrastám pomaly, no vidí ma každý les
Mám korene hlboko v zemi a listy vysoko vo vetre. Keď ma poriadne obídu ročné obdobia, mením farbu, šumím a ponúkam tieň aj vtákom.
Nevidno ma, ale viem rozprúdiť krajinu
Keď sa rozbehnem medzi stromami, každý list sa naučí rozprávať. Občas som len šepot, inokedy tlačím oblaky a mením smer dymu.
Rastiem pomaly, no držím krajinu pokope
Nemám nohy, a predsa sa do mňa oprie vietor aj vták. V lete dávam tieň, na jeseň šumím farbami a v zime sa pozerám na svet bez listov.
Cieľ na obzore, ale cesta je vyššia
Zo diaľky vyzerám pokojne, no cesta ku mne vie poriadne zdržať. Keď vystúpiš nahor, svet podo mnou sa zmenší.