Hádanka #11813:
Cítiš ma skôr, než ma vidíš
Niekedy šepkám v korunách stromov, inokedy tlačím mraky cez kopec. Neviem sa chytiť do rúk, ale mením smer dymu, vody aj vlasov.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Cítiš ma skôr, než ma vidíš
Niekedy šepkám v korunách stromov, inokedy tlačím mraky cez kopec. Neviem sa chytiť do rúk, ale mením smer dymu, vody aj vlasov.
Rastiem pomaly, ale mením krajinu na desaťročia
Som kotvou pre vtáky, tieňom v horúčave aj domovom pre mach. Keď ma odrežú, zostane po mne len peň a prázdne miesto.
Plynie krajinou a berie so sebou všetky cesty
Rodí sa vysoko v horách, potom sa vinie cez údolia a napokon sa stratí v inom veľkom vodnom svete. Nie je to more, no vie byť širšia než cesta.
Cesta, čo nikdy neostane rovná.
Narodím sa v horách, no najviac ma spoznáš podľa pohybu. Míňam kamene, mestá aj mosty a stále mierim ďalej, kým sa napokon stratím v inom veľkom objatí vody.
Menej stála než cesta, no živá ako krajina.
Rodím sa vysoko alebo potichu z prameňov a potom sa ťahám krajinou, kým nenájdem väčší koniec. Môžem deliť mestá aj polia, no stále som len jeden prúdiaci pás.
Ticho stojím nad krajinou
Zo spodku ma obtekajú stromy a z vrchu ma často hladí sneh. Keď sa na mňa pozeráš z diaľky, vyzerám ako dlhá prekážka pre oblaky.
Ticho nad údolím
Keď na mňa vystúpiš, vzduch býva redší a výhľad širší. Nie som kopec pri meste ani strom v lese, no často stojím na začiatku dlhého stúpania.
Cesta vody krajinou
Rodím sa vo výške alebo z dažďa a stále si hľadám vlastnú cestu. Niekde som úzky prúd, inde široký tok, no nikdy nestojím dlho na mieste.
Spadne zhora, no nie je to pád
Prichádzam potichu a mením vzduch na lesklé šnúrky. Som krátky aj nekonečný, jemný aj vytrvalý, a po mne si chodník pamätá každý krok.
Stúpaš k nej a svet sa mení
Z diaľky vyzerám ako pevný stĺp zeme, no môj vrchol často skrýva hmla. Hore býva chladnejšie a cesta ku mne vie unaviť aj skúsených chodcov. Nie som údolie ani les.