Hádanka #11653:
Kamenný strážca nad krajom
Zo zeme sa dvíham tak vysoko, že ma mraky niekedy pohladia po čele. Hore je chladnejšie, cesta namáhavejšia a z vrcholu býva svet širší.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Kamenný strážca nad krajom
Zo zeme sa dvíham tak vysoko, že ma mraky niekedy pohladia po čele. Hore je chladnejšie, cesta namáhavejšia a z vrcholu býva svet širší.
Keď sa zem zdvihne až k oblakom
Stojím vysoko, z môjho chrbta vidno doliny aj obzor. Nie som les ani rieka, no mnohé cesty ku mne stúpajú dlhšie, než ľudia čakajú.
Rastiem potichu a pritom držím svet pohromade.
V lete dávam tieň, na jar nosím nové listy a v zime stojím ako kostra v krajine. Čím som starší, tým širšie sa mi rozbiehajú ruky do strán.
Tichý strážca, čo rastie do výšky
Na jar sa oblieka do zelene, na jeseň púšťa šaty a zostáva stáť. V horúčave dá tieň a v búrke šumí ako veľká zelená pieseň.
Plynem si hľadám cestu krajinou.
Začínam pri prameni, potom sa krútim medzi lúkami a mestami, až kým sa nestratím v oveľa väčšej vode. Nikdy nestojím na mieste.
Nevidno ma, ale hýbem svetom okolo seba
Prehrabem koruny stromov a roztočím hladinu bez dotyku. Niekedy ma počuješ skôr, než prídem, no v rukách ma neudržíš.
Vidno ma zďaleka, no nie som oblak.
Stúpam nad krajinu ako pevný chrbát zeme a môžem mať sneh aj vtedy, keď dole kvitnú kvety. Keď ku mne niekto ide, nestačí len chcieť — treba výdrž a dobrý krok.
Zemská vlna, čo sa týči do neba
Neutekám, no zo diaľky pôsobím ako prekážka na obzore. Keď na mňa vystúpiš, svet sa zmenší a vietor býva hlasnejší než ľudia dole.
Keď ma nevidno, aj tak ma cítiť
Nepatrím k veciam, ktoré držíš v ruke, a predsa mením smer listov, dymu aj vĺn na hladine. Niekedy som len šepot, inokedy ma počuť v korunách stromov naplno.
Ticho, čo sa dvíha nad krajinou
Nezastaví ma vietor ani dážď, no ľudia ku mne stále mieria hore. Z diaľky pôsobím pokojne, zblízka však viem skryť strmé cesty aj ostré kamene.