Hádanka #10342:
Nevidno ma, no mením smer celému svetu.
Raz len hladím trávy, inokedy sa opieram do plachiet a okien. Keď zosilniem, počuť ma v korunách stromov aj pri vode.
Kategória hádaniek
Príroda
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Všetky hádanky v kategórii
Hádanka #10333:
Cesta vody krajinou
Neustále niekam bežím, ale nemám nohy. Môžem byť úzky potôčik aj široká voda, ktorá rozdeľuje mesto či pole.
Hádanka #10324:
Prídem potichu, no zmením celý deň
Najprv ma cítiš na vzduchu, potom počuješ na streche a až nakoniec vidíš na zemi malé bodky. Keď pretrvám dlho, napijú sa zo mňa polia aj les.
Hádanka #10319:
Keď rastieš ku mne, dych sa spomalí.
Neviem behať ani plávať, ale mením cestu vetra a dažďa. Z diaľky vyzerám ako pokojný chrbát zeme, no vyššie býva chlad a ticho.
Hádanka #10310:
Cesta, ktorá nikdy nestojí na mieste
Nemám dvere ani strechu, ale stále niekam mierim. Raz som úzka ako stuha, inokedy široká a silná, a po ceste zbieram vodu z kopcov aj lesov.
Hádanka #10304:
Stojí aj tam, kde sa nepohne ani list
Môže byť sám, no často tvorí celý rad pri ceste či v lese. Na jar nosí listy, v lete tieň a v zime len tichú kostru vetiev.
Hádanka #10295:
Držím zem, no pijem oblohu.
Počítam roky v kruhoch a v horúčave dávam tieň. Keď sa ma dotkne vietor, šumím bez slov a aj vtáky vo mne nájdu domov.
Hádanka #10288:
Bez neho by les vyzeral prázdnejšie.
Mám korene, no nepohybujem sa. Vysoko nesiem vetvy, dávam tieň a na jeseň sa často prezliekam do iných farieb.
Hádanka #10278:
Mám pamäť v prstencoch
Rastiem pomaly, no nesiem v sebe roky sucha aj dažďa. Keď ma pokácajú, rozprávam vek aj podľa tých tenkých kruhov, ktoré sa skrývajú vo vnútri.
Hádanka #10269:
Nevidíš ma, no mením krajinu
Nemám telo, a predsa viem rozkývať stromy aj rozhnať mraky. Niekedy som len jemný šepot, inokedy ti viem vytrhnúť čiapku z hlavy.