Hádanka #11883:
Ticho nad údolím
Keď stúpaš, vzduch redne a výhľad rastie. Z diaľky pôsobím pokojne, no hore vie byť vietor ostrejší než dole.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Ticho nad údolím
Keď stúpaš, vzduch redne a výhľad rastie. Z diaľky pôsobím pokojne, no hore vie byť vietor ostrejší než dole.
Tichý hosť, čo mení vôňu vzduchu
Najprv ma cítiš vo vzduchu a až potom počuješ. Padám po kvapkách z mrakov, napájam zem a po mne zostanú lesklé chodníky. Keď ma je dosť, všetko sa schová pod strechu.
Keď prichádzam, krajina mení náladu.
Najprv ma cítiš vo vzduchu, potom vidíš na ceste lesk a počuješ jemné bubnovanie na streche. Viem dodať vôňu zeme aj rozprúdiť rieky, no sám som len krátka návšteva.
Prichádzam ticho, ale mením vzduch aj zem.
Najprv ma cítiš na koži a až potom ma vidíš na okne či v mlákach. Keď prídem dlho, tráva sa napije a chodník sa leskne.
Keď sa pozeráš z diaľky, zdá sa menšia
Zo zeme vyrastám ako stena a zhora mením obzor na čiaru. Cestovateľ ma musí zdolať, ak chce vidieť ďalej než len do údolia.
Neviditeľný maliar v korunách stromov
Nevidíš ma, no ohýbam trávu aj vlajky a mením smer dymu. Raz som jemný šepot, inokedy prudký náraz, čo zavelí stromom tancovať.
Bez neho by bol les prázdnejší
Má korene ukryté v zemi, no jeho ruky siahajú k nebu. V lete dáva tieň a na jeseň si mení šaty.
Cesta vody, čo nikdy nestojí
Rodím sa vysoko a s každým krokom beriem so sebou pramene z okolia. Nechodím po chodníku, no viem vyhĺbiť údolie a nakoniec sa stratiť v mori.
Mierim z hôr až tam, kde sa krajina mení
Začínam ako tenký prameň a s pribúdajúcou cestou zbieram ďalšie vody. Nezostávam na jednom mieste, ale pretekám krajinou až k väčšiemu cieľu.
Rastiem potichu, no mením krajinu
Mám korene hlboko v zemi a v lete dávam tieň. Keď ma je veľa, les šumí inak a vietor sa medzi nami chytá do zelena.