Hádanka #11977:
Stojím roky na jednom mieste, no mením sa stále.
Bez nôh vyrastiem vysoko a bez rúk viem tieňom ochladiť dvor. Vnútri nosím kruhy, ktoré prezradia môj vek.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Stojím roky na jednom mieste, no mením sa stále.
Bez nôh vyrastiem vysoko a bez rúk viem tieňom ochladiť dvor. Vnútri nosím kruhy, ktoré prezradia môj vek.
Neviditeľný maliar pohybu
Nevidíš ma v rukách, no ohneš sa predo mnou aj s dáždnikom. V korunách stromov viem šumieť, na hladine zase kreslím vlnky.
Bez nôh rastiem, bez slov rozprávam o rokoch
Rastiem bez nôh, no mením sa s každým ročným obdobím. V lete dávam tieň, na jeseň strácam farby a v zime stojím holý, no stále som na tom istom mieste.
Neviditeľný pomocník aj neposedný páchateľ
Nepatrím medzi veci, ktoré chytíš do ruky, a predsa hýbem stromami aj oblakmi. Niekedy hladím tvár, inokedy pustoším dáždniky a zametám listy po ceste.
Môj tieň chladí aj v horúcom lete
Rastiem pomaly, no môžem byť starší než domy okolo mňa. Na jeseň púšťam šaty a na jar si zasa navliekam nové.
Stojím vysoko, no nie som strom.
Zo spodku vyzerám ako prekážka, z diaľky ako čiara na obzore. Kto na mňa vystúpi, často zistí, že som len jedna z viacerých a vyššia čaká ďalej.
Nevyzerám veľká z diaľky, no mením počasie v hlave.
Zdiaľky som len tmavý hrebeň, no blízko skrývam chodníky, výhľady aj sneh aj vtedy, keď nižšie už kvitnú lúky. Kto ma zdolá, vie, že som vyššia než obyčajný kopec.
Vyrastám vysoko, no nestaviam sa z tehál.
Cez deň vrhám dlhý tieň do údolia a z diaľky ma občas zakryje oblak. Kto ma chce prejsť, musí sa najprv vyšplhať.
Stúpam vysoko, ale nie som let
Z diaľky pôsobím ticho a nehybne, no mením vietor aj počasie. Keď sa na mňa pozeráš z údolia, vidíš cestu nahor aj hranicu, kde sa svet zdá chladnejší.
Ticho stojím nad krajinou
Vyrastám nad stromami a z diaľky ma vidno skôr než cestu. Na mape bývam len menší obrys, no v skutočnosti ma nohy cítia pri stúpaní poriadne.