Hádanka #10432:
Nikdy nestojím na jednom mieste.
Rodím sa vysoko v horách alebo ticho v lese a potom si hľadám vlastnú cestu. Niekde som úzka a rýchla, inde široká a pokojná, no stále mierim ďalej.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Nikdy nestojím na jednom mieste.
Rodím sa vysoko v horách alebo ticho v lese a potom si hľadám vlastnú cestu. Niekde som úzka a rýchla, inde široká a pokojná, no stále mierim ďalej.
Príde bez varovania, odíde bez stopy
Najprv zjemním vzduch a potom bubnujem do strechy, okien aj listov. Niekedy prídem len na chvíľu, inokedy vytrvám tak dlho, že cesty sa lesknú a vôňa pôdy sa zdvihne zo zeme.
Nevidíš ma, no cítiš ma
Občas som len jemný dotyk, inokedy mi lietajú listy pod nohami. Keď sa rozbehnem, rozochvejem strom aj vlasy, hoci nemám ruky ani nohy.
Bez krokov stojím, a predsa rastiem
Mám telo pevné, no nie vždy rovnaké: v lete tieň, na jeseň farby, v zime len tichú kostru. Keď ma ľudia sádzajú, počítajú roky, nie dni.
Cesta, ktorá nikdy neskončí na jednom mieste
Začína vysoko v horách ako tenký pramienok a potom si hľadá vlastnú cestu krajinou. Nejde rovno, ale trpezlivo obchádza kamene, lesy aj mestá, kým sa nestratí v inej vode.
Strážca tieňa a ročných kruhov
V lete darujem tieň a na jeseň zhadzujem svoje časti do trávy. V mojom kmeni sa dá spočítať, koľko mám rokov, aj keď sa nehýbem.
Živý stĺp v lese
V lete držím tieň, na jeseň púšťam listy a po rokoch v mojom kmeni pribudnú ďalšie kruhy. Nepohnem sa z miesta, no vietor mi píše do koruny.
Keď príde, zem ožije vôňou
Padá z oblakov po kvapkách a občas šumí na oknách. Keď je ho dosť, chodníky sa lesknú a tráva sa napije.
Cesta, ktorá sama tečie
Nemám vlastné nohy, a predsa sa stále hýbem z hôr k nižším miestam. Občas som úzka, inokedy široká, no nikdy nestojím na mieste.
Cesta, čo nikdy nestojí
Začnem v horách ako tenký prúd a cestou zbieram menšie vody. Nechodím rovno, mením smer podľa zeme a nakoniec sa stratím v inom veľkom celku.