Hádanka #11733:
Stojím na mieste, ale mením celý deň
Stojím na mieste, ale mením celý deň: dávam tieň, šumím vo vetre a na jeseň pustím listy. Keď ma je veľa pokope, z jedného kroku sa stane lesná cesta.
Kategória hádaniek
Príroda
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Všetky hádanky v kategórii
Hádanka #11726:
Prichádza potichu, ale zmení celý kraj.
Najprv len zhusťujem vzduch a potom sa zem leskne. Neviem zostať v dlani, no viem nakŕmiť rieky a prebudiť vôňu lesa. Keď odídem, na listoch zostanú malé dôkazy.
Hádanka #11718:
Vystupuješ ku mne pomaly, ale pozeráš ďaleko.
Z diaľky vyzerám pokojne, no môj vrchol býva tvrdý oriešok. Keď sa na mňa vyšplháš, krajina sa ti otvorí ako mapa pod nohami.
Hádanka #11710:
Keď príde, všetko začne šumieť.
Nepatrím do vrecka, no viem rozčesať vlasy aj rozvlniť hladinu jazera. Niekedy ma cítiš skôr, než ma počuješ v korunách stromov. Čo som?
Hádanka #11698:
Kamenný strážca nad krajom
Z diaľky pôsobím ako hranica oblohy, zblízka som plný kameňov, vetra a úzkych chodníkov. Kto ma zdolá, získa výhľad, ktorý dolu v údolí neexistuje.
Hádanka #11692:
Nevidno ma, ale všetko mi okamžite odpovie.
Raz viem byť len jemný šepot v korunách stromov, inokedy zhodím klobúk z hlavy. Keď sa rozbehnem po poli, cítiš ma skôr na tvári než v očiach.
Hádanka #11685:
Kreslí krajinu bez ceruzky a stále sa hýbe
Nemám cesty, a predsa si ich razím. Niekedy som úzka niť, inokedy široký pás vody, čo vezie listy, loďky aj odrazy stromov. Čo som?
Hádanka #11678:
Stojím vysoko, no nikam nejdem
Na mňa sa pozeráš zdola a zdá sa, že sa dotýkam neba. Z môjho chrbta tečú pramene, ale ja sama len mlčky držím krajinu nad sebou.
Hádanka #11670:
Ticho stojí, ale mení pohľad
Z diaľky ma vidíš ako špicatý vrchol, zblízka zasa ako cesta do chladnejšieho vzduchu. Keď sa na mňa šplháš, svet pod tebou sa zmenší.
Hádanka #11662:
Nie som stavba, no z diaľky mávam vrcholom.
Niekedy ma prekryje hmla a vyzerám, že som blízko neba. Ľudia ma obchádzajú po chodníkoch, lebo môj chrbát býva strmý a tichý.