Hádanka #12059:
Cesta vody, ktorá nikdy nestojí na mieste
Začnem ako tenký prúd medzi kameňmi, no nižšie sa zmením na širokú stuhu krajiny. Bez kolies a bez nôh spájam miesta, pri ktorých sa ľudia aj polia menia.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Cesta vody, ktorá nikdy nestojí na mieste
Začnem ako tenký prúd medzi kameňmi, no nižšie sa zmením na širokú stuhu krajiny. Bez kolies a bez nôh spájam miesta, pri ktorých sa ľudia aj polia menia.
Bez mapy nájde cestu sama
Rodím sa vysoko a mením sa na cestu, čo nikdy nespí. Raz som tichý pás pri lúkach, inokedy silný ťah cez skaly a mosty.
Kreslím cestu krajinou
Rodím sa vysoko v horách a cestou zbieram pramene. Nikdy nestojím na mieste, no niekedy sa prederiem len potichu medzi kameňmi.
Dom s koreňmi a tieňom na celé leto
Nepotrebujem múry, a predsa v mne žije veľa tvorov. Na jar som plný šumu, v lete tieň, na jeseň farby a v zime len tichý obrys.
Stúpam vysoko, no nehýbem sa
Z diaľky som len temná línia nad obzorom. Keď na mňa vylezieš, býva chladnejšie, veterno a výhľad je širší než dole v údolí. Čo som?
Voda, čo si nájde vlastnú cestu
Začínam potichu vysoko a cestou zbieram ďalšie pramene. Niekedy som úzky, inokedy široký, no stále sa valím ďalej a končím v niečom väčšom. Mosty ma často pretínajú.
Stojím vysoko, no neviem chodiť
Z diaľky ma vidno ako hŕbu zeme či kameňa, no na vrchole býva chladnejšie a vietor silnejší. Keď na mňa vyrazíš, cesta býva dlhšia než sa zdá.
Cesta, čo nikdy nestojí
Raz som úzka ako stuha, raz široká ako pole po daždi. Nezastavím sa ani vtedy, keď ma skúsiš prekážkou prehlušiť.
Cez mňa sa dá dostať ďalej, ale nie vždy naspäť rovnako
Neprestávam sa hýbať, aj keď sa zdá, že stojím na mieste. Raz som úzka a tichá, inokedy široká a dravá, a ľudia ma sledujú, keď hľadajú cestu krajinou.
Dotýka sa oblohy, no stojí pevne.
Keď sa na ňu pozeráš zdola, vyzerá ako veľká prekážka aj cieľ. Po cestičke na vrchol sa mení pohľad na celý kraj.