Hádanka #12148:
Tichý obor nad krajinou
Neuteká, a predsa sa mení s každým pohľadom. Z diaľky vie schovať vrchol do oblakov a zblízka ukáže cestičky, skaly aj sneh.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Tichý obor nad krajinou
Neuteká, a predsa sa mení s každým pohľadom. Z diaľky vie schovať vrchol do oblakov a zblízka ukáže cestičky, skaly aj sneh.
Neviditeľný kamarát stromov
Nevidíš ma, no ohne konáre, rozvlním hladinu a viem sa stratiť aj zmeniť smer v jedinom náraze. Keď prídem zo správnej strany, les o mne rozpráva bez slov.
Cesta bez kolies
Pohybujem sa bez nôh a napriek tomu mením krajinu na dlhé úseky. Vznikám vysoko, no najradšej si nájdem vlastnú trasu až k širšiemu miestu.
Držím sa zeme, ale vyrastám k nebu
Rastiem roky na jednom mieste a pritom sledujem ročné obdobia. V mojich konároch hniezdia vtáky a v tieni podo mnou býva v lete chladnejšie.
Pamätá roky, aj keď nehovorí
Narastám potichu a z jedného miesta vidím veľa sezón. V lete dávam tieň, na jeseň farby a keď ma zraní vietor, aj tak stojím ďalej.
Cesta vody, ktorá nikdy nespí.
Začínam často v horách a pri každom oblúku mením krajinu. Nesiem sa stále ďalej, až kým sa nerozpustím v širšej vode.
Nevidíš ma, no hýbem listami aj mrakmi
Niekedy len zašepkám v korunách stromov, inokedy rozbehnem mraky po oblohe. Nemám ruky ani nohy, no vieš podľa mňa otvoriť okno.
Cesta, čo sa nikdy neunaví
Narodím sa vysoko a potom sa ženiem cez údolia, aj keď ma nič netlačí. Môžem sa rozliať do šírky, no stále si pamätám smer k väčšiemu koncu.
Cesta, čo nikdy nestojí
Začínam v tichu prameňov a končím len tam, kde ma niečo zastaví. Nezostávam na jednom mieste ako strom a viem meniť brehy aj celé údolia.
Cesta, ktorá sa nikdy nezastaví.
Rodím sa v horách, ale neostanem tam dlho. Kľukatia sa vo mne brehy a nesiem vodu až tam, kde sa krajina otvorí do šírky.