Hádanka #10586:
Pamäť lesa rastie do výšky
Viem stáť celé desaťročia a pritom sa nemením len navonok. V mojom tieni sa skrývajú vtáky, v korunách šumí vietor a po búrke ma ľudia poznajú podľa padnutých konárov.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Pamäť lesa rastie do výšky
Viem stáť celé desaťročia a pritom sa nemením len navonok. V mojom tieni sa skrývajú vtáky, v korunách šumí vietor a po búrke ma ľudia poznajú podľa padnutých konárov.
Dvíham sa nad lesom
Z diaľky vyzerám ako pevná stena, no zblízka mám chodníky, skaly a výhľady. Keď na mňa stúpaš, vzduch je redší a krok ťažší.
Z diaľky som hranica, zblízka iba skala a výšky.
Stúpam nad stromami a mením počasie skôr, než sa k nim dostaneš. Cez deň ma tieň kreslí ostro, v zime ma často belí sneh a chodci ma nezdolajú bez námahy.
Cesta, čo nikdy nestojí na mieste.
Začínam ako tenký prúd medzi kameňmi, no ďalej si ma rozdelia prítoky aj mosty. Nesiem vodu z hôr do diaľky a môj tvar sa mení podľa krajiny.
Keď sa nebo zatiahne, prichádzam
Začnem ako ťažké sivé mraky a po chvíli sa ozvem na strechách aj v lese. Niekedy som jemný šum, inokedy prudký príval, ale vždy padám zhora dole.
Nemá nohy, no cestuje
Začínam ako tenký pramienok vysoko v horách a cestou sa spájam s ďalšími. Nechodím rovno navždy, obchádzam prekážky a nakoniec sa stratím vo väčšej vode.
Tichý vysoký sused, čo rastie roky
Stojím na mieste, a predsa sa mením každou sezónou. Na jar som plný života, na jeseň púšťam listy a v horúčave dávam tieň.
Strieborná cesta krajinou
Nemám vlastné nohy, no idem stále ďalej a prekážky si obchádzam. Niekedy som pokojná, inokedy hučím a nesiem vodu až do väčšieho konca.
Strážca, čo rastie do výšky
Má korene pevne pod zemou, no rokmi sa učí rozprávať vetru. Na jar nosí nový kabát a v zime zostáva stáť ako pamäť krajiny.
Nevidno ma, ale rozhýbem všetko okolo
Niekedy som len mierny dotyk na lístí, inokedy viem zavrieť dvere aj rozčerím hladinu. Nemám tvar ani farbu, no keď prídem, celý les zrazu ožije.