Hádanka #10669:
Z diaľky ma vidno skôr než celý les.
Keď ku mne ideš, cesta sa zdá dlhšia a chladnejšia. Zhora sledujem údolia, oblaky aj prvé slnko, no sama sa nikdy nepohnem.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Z diaľky ma vidno skôr než celý les.
Keď ku mne ideš, cesta sa zdá dlhšia a chladnejšia. Zhora sledujem údolia, oblaky aj prvé slnko, no sama sa nikdy nepohnem.
Zem sa pri mne zdá vyššia a tichšia
Vystupujem nad krajinu a kto ma chce zdolať, musí vydržať dlhý výstup. Z môjho vrcholu býva výhľad ďaleko na lesy, polia aj dediny.
Keď sa nebo rozplače
Padám z oblakov po kvapkách a po streche viem spievať celé hodiny. Keď zosilniem, ovoniam les a rozmyjem prach na ceste.
Nevidíš ma, ale hýbem všetkým okolo teba.
Raz som len jemný dotyk v korunách stromov, inokedy viem zraziť mraky cez kopec. Nemám ruky ani hlas, a predsa ma cítiš na koži aj v ušiach.
Cesta vody, ktorá sa nikdy nezastaví
Začínam nenápadne v horách a rastiem, keď ku mne pribúdajú malé prítoky. Nechodím po ceste, ale aj tak viem rozdeľovať krajinu.
Strieborná cesta medzi brehmi
Plynule sa prepletám krajinou a cestou si hľadám vlastné zákruty. Niekde som pokojná, inde sa ponáhľam k ďalšiemu miestu.
Putujem krajinou, no nikam neodchádzam
Neustále sa hýbem, aj keď ostávam na mape na tom istom mieste. Vytváram úzke aj široké cesty, mám prítoky a po daždi zvyknem nabrať silu.
Stúpam vysoko, no nepohnem sa ani o krok
Môj vrchol býva v oblakoch a svah mi mení tvár podľa ročného obdobia. Ľudia na mňa pozerajú z diaľky, ale keď ma chcú zdolať, zistia, že som tvrdší, než vyzerám.
Tajomný strážca tieňa
Vyrastám z malej veci v zemi a časom viem dať tieň celej rodine. Na jeseň zo mňa padá farebný dážď listov a po vetre šumím ako tichá pieseň.
Stojím na mieste a predsa rastiem celé roky.
Mám korene v zemi, no ruky mi smerujú do neba. V lete dám tieň, na jeseň šuštím pod nohami a po búrke býva najviditeľnejšie, čo na mne chýba.