Hádanka #12448:
Neviditeľný pohyb, ktorý mení počasie
Nikdy ma nezoženieš do vrecka, no ohne trávy aj zavrie okná. Raz som len jemný šepot, inokedy sa opieram do stromov a ženiem oblaky.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Neviditeľný pohyb, ktorý mení počasie
Nikdy ma nezoženieš do vrecka, no ohne trávy aj zavrie okná. Raz som len jemný šepot, inokedy sa opieram do stromov a ženiem oblaky.
Dáždnik pre les, ale z kmeňa
Držím sa zeme koreňmi a napriek tomu mierim vysoko. V lete dávam tieň, na jeseň šuštím a v zime stojím bez listov, no stále som tam.
Strážca tieňa aj vtáčieho hniezda
Celé leto nosím zelenú korunu a na jeseň ju mením za zlatú. Som pevne zapustený v zemi, no stále rastiem vyššie.
Keď obloha mení náladu
Niekedy len šepkám na strechy, inokedy bubnujem do okien tak silno, že sa všetci schovajú. Padám zhora, no nie som sneh, a bez mňa by pôda bola často smädná.
Cestujem bez kolies a stále ďalej
Nevraciam sa späť, hoci ma nikdy neťahá motor. Pri ceste prechádzam krajinou, niekde som úzka a inde široká, a ľudia pri mne často oddychujú.
Neviditeľný pohyb, čo mení všetko naokolo
Niekedy len šepkám v korunách stromov, inokedy viem lámať dážď do strán. Nenájdu ma v hrsti, no cítia ma vlajky, plachty aj studený závan na tvári.
Neviditeľný hráč medzi stromami
Nie som strom ani list, no viem rozhýbať celé konáre. Raz ma cítiť len ako jemný dotyk, inokedy viem zavrieť okno aj nafúkať mraky ponad lúku.
Stojím vysoko nad lesom
Zo spodku sa zdám obrovská a z vrchu vidno ďaleko. V zime nosím snehový klobúk a turistov lákam chodníkmi, ktoré sa šplhajú stále vyššie.
Nevidíš ma, ale cítiš ma na koži
Raz hladím tvár, raz trasiem konáre a viežem vôňu lesa do pohybu. Keď zosilniem, mením pokoj na šum, no nikdy ma neudržíš v dlani.
Cesta, čo sa nikdy nevracia
Rodím sa vo výške, zbieram malé pramienky a neskôr sa mením na široký pás pohybu. Nemám vlastné nohy, no viem vymývať brehy a viesť krajinu až k moru.