Hádanka #10882:
Kam sa šplhá zrak aj vietor
Z diaľky ma vidíš ako veľký profil, no zblízka ma tvoria svahy, kamene a chodníky. V doline pri mne býva rušno inak než hore, kde vzduch býva redší a chladnejší.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Kam sa šplhá zrak aj vietor
Z diaľky ma vidíš ako veľký profil, no zblízka ma tvoria svahy, kamene a chodníky. V doline pri mne býva rušno inak než hore, kde vzduch býva redší a chladnejší.
Stojí, hoci má korene
Nepohybuje sa z miesta, no každú jar sa vie obliecť do nových farieb. Dáva tieň, šumí vo vetre a v lese býva veľký aj maličký.
Vyzerá nehybne, no mení sa stále.
Z diaľky pôsobím ako pevná stena, ale voda, vietor aj čas ma pomaly prepisujú. Niekedy ma vidno len ako temný obrys nad lesom, inokedy ma prelezie turista.
Výstup, ktorý si pýta dych
Nie som dom, ale po mojom svahu sa šliape pomaly. Z diaľky tvorím obzor a často ma objímajú oblaky, akoby som sa nimi chcel skryť.
Keď sa na mňa šliape, dýchaš ťažšie než dole.
Z diaľky pôsobím nehybne, no mením sa s každým krokom a ročným časom. Hore býva chladnejšie, vietor tvrdší a výhľad širší než všade okolo mňa.
Stojím vysoko, no nepohnem sa z miesta
Z diaľky vyzerám ako stena, no vo mne sa rodia pramene a cesty. Ľudia ku mne stúpajú, aby videli ďalej než cez stromy.
Príde potichu, ale vie zmeniť deň
Na chvíľu zjemní vzduch a rozvonia zem. Kvapky sa objavia zhora, no obloha pritom nemusí byť úplne čierna.
Má vrstvy času aj tieň pre unavených
V lete darujem chlad a šum, v zime stojím potichu a nesiem na sebe roky v prstencoch. Korene ma držia hlboko, no koruna mi siaha k svetlu.
Neviem stáť, ale viem krútiť krajinou
Rodím sa v horách a cestou si beriem pramene, kamene aj mená miest. Nakoniec sa stratím v inom veľkom vode, no po ceste stále tečiem.
Strieborná stužka v krajine
Začínam pri horách, no nekončím tam. Nesiem vodu cez doliny a mestá, a pritom sa stále mením, aj keď ma nikto nenalepí na mapu.