Hádanka #10971:
Neviditeľný maliar v korunách stromov
Nepatrím do lesa ani na lúku, no všade tam viem rozhýbať stromy aj hladinu vody. Keď prídem silnejší, človek si zapne bundu a zavrie okno.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Neviditeľný maliar v korunách stromov
Nepatrím do lesa ani na lúku, no všade tam viem rozhýbať stromy aj hladinu vody. Keď prídem silnejší, človek si zapne bundu a zavrie okno.
Tichý domov pre roky aj vietor
Vyrastám zo zeme a držím sa desaťročia, aj keď ma vietor skúša ohnúť. Na jar kvitnem len nepriame, no v lete dám tieň, pod ktorým si ľudia oddýchnu.
Stojím vysoko a mením pohľad na svet
Z diaľky som len tmavý obrys nad krajinou, no kto vystúpa vyššie, vidí zo mňa ďaleký rozhľad. V zime ma často pokryje biely kabát a turisti ma hľadajú podľa cesty nahor.
Koreň hlboko, koruna vysoko
Držím pôdu, aj keď fúka vietor, a v lete dávam tieň. Na jar ma zdobia listy, v zime zostávam stáť bez nich, no stále som na tom istom mieste.
Živá veža, čo rastie bez tehál
Nemám nohy, ale stojím roky na jednom mieste. V mojom tieni sa mení vietor aj deň a na konároch nosím listy, kvety alebo plody podľa sezóny.
Keď sa rok otočí, mením kabát
Na jar nosím nové púčiky, v lete tieň a v zime len ticho vetiev. Stojím na mieste, no celý život rastiem smerom k oblohe.
Cesta cez krajinu, čo nikdy nespí
Začína v horách, preteká mestami a na konci sa stratí v inom veľkom vodnom svete. Neustále sa hýbe, no pritom si drží svoj smer.
Neviditeľný kuchár počasia
Keď sa rozbehnem medzi stromami, konáre si šepkajú a voda na hladine kreslí vlnky. Niekedy len ochladím vzduch, inokedy prinesiem aj zmenu smeru oblakov.
Držím zem, ale rastiem do výšky.
Mám korene pod nohami, kôru namiesto kabáta a listy, ktoré menia farbu. V lete dávam tieň a po rokoch na mne ľudia počítajú kruhy.
Meniac krajinu, stále idem ďalej.
Raz som úzka a rýchla, inde široká a pokojná. Nesiem kamene, odrážam nebo a nikdy nestojím na mieste, hoci sa tvárim ako čiara v mape. Čo som?