Hádanka #11096:
Padá z oblakov a mení vône v lese
Najprv ma počuť skôr, než ma vidno. Okná sa lesknú, listy sa umyjú a zem po mne vonia čerstvo. Čo som?
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Padá z oblakov a mení vône v lese
Najprv ma počuť skôr, než ma vidno. Okná sa lesknú, listy sa umyjú a zem po mne vonia čerstvo. Čo som?
Cez krajinu si razím cestu bez dverí.
Viem rozdeliť les aj lúku, no sama som len úzka šnúra v krajine. Niekedy som pokojná, inokedy po daždi beriem všetko so sebou. Čo som?
Na mape vyzerám ako hranica medzi dolinou a oblohou.
Z diaľky pôsobím nehybne, no po mojom svahu sa mení počasie aj výhľad. Kto chce vyššie, musí sa so mnou najprv dohodnúť na schodoch z vlastných nôh.
Keď sa hýbu konáre aj bez dotyku
Nie som vidieť, no listy ma prezradia a hladinu vody viem rozhýbať na kruhy. Keď sa opieram do plachiet alebo do vlasov, hneď zmením smer všetkého okolo.
Keď stojím v ceste oblaku, mením krajinu aj smer
Som vysoká a z diaľky vyzerám, akoby som sa dvíhala až k oblakom. Kto ku mne vystúpi, často nájde chlad, vietor a výhľad na celý kraj.
Tichý obr nad krajinkou
Stojím vysoko, takže z diaľky mením obzor a ukrývam chodníky v hmle. Kto ma zdolá, získa výhľad, ale cesta ku mne býva dlhá a strmá.
Cesta vody cez krajinu
Začínam nenápadne v horách a cestou zbieram menších pomocníkov. Neprerušene putujem krajinou, až kým sa nezmiešam s väčším vodstvom.
Niekedy len šepká, inokedy bubnuje po streche.
Padám z výšky, no nie som vodopád. Keď prichádzam, zem zmäkne, vzduch sa zmení a vôňa lesa býva silnejšia.
Nevidíš ma, ale mením všetko okolo teba
Nemám ruky ani nohy, no viem ohnúť strom a rozvlniť hladinu. Niekedy iba šepkám v tráve, inokedy sa opieram o strechy tak silno, až sa všetko zdá ľahšie.
Cez mapu sa vinie ako čiara, no v krajine je to život.
Môj začiatok býva malý a tichý, no cestou ma živí dážď aj potoky. Nechodím späť, iba ďalej, a pri mojich brehoch rastie všetko rýchlejšie.