Hádanka #12592:
Pohybujem sa, aj keď nemám nohy.
Raz som úzky prúd v tieni lesa, inokedy široká cesta do diaľky. Niesom na jednom mieste, a predsa si ma ľudia vedia pamätať podľa zákrut, mostov a šumu.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Pohybujem sa, aj keď nemám nohy.
Raz som úzky prúd v tieni lesa, inokedy široká cesta do diaľky. Niesom na jednom mieste, a predsa si ma ľudia vedia pamätať podľa zákrut, mostov a šumu.
Z diaľky pôsobí ticho, zblízka vie zmeniť celé počasie.
Stojím pevne, no nie som strom. Na mňa sa človek šplhá pre výhľad a v mojom tieni sa mení vietor aj teplota. Keď som vysoká, obloha je bližšie.
Neviditeľný pohyb v korunách stromov
Niekedy ma cítiš len na lícach a v konároch. Keď zosilniem, dokážem zohýbať stromy aj hnať mraky po oblohe.
Nesiem tieň, ale nie som slnko
Z malého semena vyrastiem do výšky a v lete podo mnou padá príjemný tieň. Po rokoch v mojom tele pribúdajú kruhy, ktoré vedia rozprávať môj vek.
Menej sa hýbem, než sa zdá
Z diaľky pôsobím ako tichá stena zeme, no vo mne sa mení počasie aj výhľad s každým krokom. Hore sa človek cíti blízko neba, hoci začal len v údolí.
Strieborná cesta krajinou
Za dažďa bývam plnšia a v horách sa zrodím z mnohých kvapiek. Nikdy nestojím na mieste, no viem deliť krajinu aj spájať mestá.
Tichý tvorca tieňa a kyslíka
Rastiem roky, no pohybujem sa iba vetrom a ročnými obdobiami. Ľuďom dávam tieň, vtákom domov a po búrke často ukazujem, že stále držím pevne.
Mám korene, no nechodím
Počas roka mením šaty: raz som plný tieňa, inokedy stojím holý. V lese dávam smer vtákom aj tieň ľuďom, no nohy som nikdy nemal.
Kamenný štít nad údolím
Z diaľky vyzerám ako pevná stena, no roky ma menia vetry, mráz aj dážď. Na mojom chrbte sa drží sneh dlhšie než v doline a výhľad z vrchu stojí za každý krok.
Cesta, čo sa nikdy nezastaví
Začínam vysoko v kopcoch a putujem dolinou medzi brehmi. Niekedy som tichá, inokedy prudká a bez mapy si nájdem cestu až ďalej.