Hádanka #11184:
Dotýkam sa neba, no nepatrím mu.
Z diaľky vyzerám ako pevný chrbát krajiny, zblízka mám chodníky, skaly a chladný vietor. Keď na mňa vystúpiš, svet pod tebou sa zmenší. Čo som?
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Dotýkam sa neba, no nepatrím mu.
Z diaľky vyzerám ako pevný chrbát krajiny, zblízka mám chodníky, skaly a chladný vietor. Keď na mňa vystúpiš, svet pod tebou sa zmenší. Čo som?
Keď sa obloha zmení, príde môj šepot
Najprv ma cítiš na tvári, potom počuješ na okne a napokon vidíš, ako sa menia chodníky na lesklé pásy. Prídem z oblohy, no nie som hviezda ani sneh.
Vysoká, tichá a z diaľky viditeľná
Z diaľky ma vidno skôr než domy a polia. Na môj vrchol sa človek nevyberá výťahom, ale s dychom a topánkami.
Čím vyššie ideš, tým viac som na očiach
Nezastavím sa na ceste ako rieka a nerastiem ako strom. Z diaľky pôsobím pokojne, no pri výstupe zistíš, že viem poriadne preveriť dych aj nohy.
Nesiem správy z hôr aj z lesa.
Raz som pokojná a úzka, inokedy sa rozlejem a vezmem so sebou brehy. Putujem stále ďalej, no nikdy nejdem naspäť.
Držím zem, no sám nechodím
Mám telo, ktoré sa mení s ročnými obdobiami, a hlavu, čo sa dotýka vetra. Keď ma zrazí búrka, zostane po mne tieň, korene a nový začiatok z malého semena.
Tichý strážca lesa
Pije dažďovú vodu cez korene a do výšky nosí listy či ihličie. V lete dáva tieň, v zime zostane stáť bez slov, no stále drží krajinu pokope.
Čím vyššie, tým tichšie a chladnejšie
Zo spodku vyzerá ako stena, no zhora odhaľuje výhľad, ktorý stojí za každý krok. Keď na ňu lezieš, dych sa skracuje a krajina rastie pod nohami.
Neviditeľný pomocník aj nepozvaný hosť
Nie som strom, a predsa ma cítiš skôr, než ma vidíš. V jednej chvíli pohýbem hladinu, v druhej rozvejem vôňu lesa až k tebe.
Neviditeľný maliar lesa
Nič nedržím v dlani, a predsa viem rozhýbať stromy aj hladinu. Keď zosilniem, počuť ma skôr v korunách než na chodníku.