Hádanka #23810:
Kamenný strážca nad obzorom
Z diaľky vyzerám ako zastavená vlna, no vo vnútri mám chodníky, sutinu aj ticho. Keď ma chceš zdolať, zistíš, že nie som jedna cesta, ale veľa náročných krokov.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Kamenný strážca nad obzorom
Z diaľky vyzerám ako zastavená vlna, no vo vnútri mám chodníky, sutinu aj ticho. Keď ma chceš zdolať, zistíš, že nie som jedna cesta, ale veľa náročných krokov.
Cesta vody, čo nikdy nestojí.
Začínam vysoko v kopcoch a cestou sa ku mne pridávajú menší susedia. Nakoniec sa stratím tam, kde je vody už priveľa a breh mizne z dohľadu.
Zem sa pri ňom dvíha k oblohe
Z diaľky vyzerám ako obrovský chrbát zeme. Hore býva chladnejšie, vetru sa darí a niekedy ma zakrývajú mraky.
Neviditeľný pútnik medzi stromami
Niekedy ma cítiš skôr, než ma zbadáš. Viem ohýbať konáre, sušiť kaluže aj priniesť vôňu z ďalekého lesa, no v ruke ma neudržíš.
Najvyšší sused lesa, no nestojím stále v jednom obleku.
Z úpätia vyzerám ako stena, no hore ma mení vietor, sneh aj kamene. Keď sa na mňa šplhá cesta, rastliny ubúdajú a dych sa skracuje.
Vyrastám potichu a držím krajinu
Na jar sa oblečiem do nových listov, v lete dávam tieň a na jeseň púšťam farby na zem. Aj keď stojím na mieste, mám korene hlboko pod nohami.
Cesta, čo sa rodí z kvapiek
Nevznikám na jednom mieste a predsa ma vidno ako jednu dlhú cestu. Raz som pokojný pás, raz divoký prúd, no stále sa tlačím k väčšiemu vodnému cieľu.
Stále sa hýbem, no nikdy nekráčam.
Rodím sa vysoko v horách a cestou zbieram pramene. Obchádzam kamene, obmývam brehy a napokon sa stratím vo väčšom dome vody.
Živý stĺp so stovkou príbehov
Mám skrytý začiatok pod zemou a ruky rozprestreté do výšky. Každý rok si na mne prinesie nový prsteň, a keď príde chlad, niektoré moje šaty odletia.
Cesta, ktorá nikdy nezostane na mieste.
Raz sa krúti pomedzi skaly, inokedy sa rozlieva do šírky a mizne za obzorom. Nesiem vodu, brehy aj mosty, no sama sa nechytím do dlane.