Hádanka #11443:
Dom, čo rastie do neba
Mám korene v zemi a ruky plné listov, ktoré sa menia s ročnými obdobiami. V lete dávam tieň, v zime stojím ticho bez ozdôb.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Dom, čo rastie do neba
Mám korene v zemi a ruky plné listov, ktoré sa menia s ročnými obdobiami. V lete dávam tieň, v zime stojím ticho bez ozdôb.
Ticho stojím, aj keď vietor pracuje na mne.
V lete dávam tieň a v zime ukazujem svoju kostru. Vyrastám pomaly, no raz sa na mňa oprie aj hniezdo, aj sekera, aj pohľad z diaľky.
Živý stĺp s prstami do neba
Stojím ticho, ale mením sa s ročnými obdobiami. Na jar vyháňam nové ruky, v lete dávam tieň a na jeseň púšťam farby k zemi.
Má korunu, no nevládne
V lete hádžem tieň a v jeseni mením farbu šiat. Nemám nohy, predsa stojím celé roky na jednom mieste a vnútri skrývam prstence.
Rastiem pomaly, no pamätám si celé roky
Stojím aj v daždi, aj vo vetre, a z mojich konárov vie spadnúť tieň i útočisko. Na jar sa ozdobím novou zelenou, no korene držím hlboko v zemi.
Na obzore rastiem bez toho, aby som sa hýbal
Z diaľky vyzerám ako pevná stena, ale môžu ma meniť dážď, vietor aj sneh. Kto ku mne vystúpi vyššie, často získa lepší výhľad než na chodníku dole.
Neviditeľný maliar krajiny
Bez rúk rozhýbem stromy, bez nôh prebehnem po poliach a niekedy sa schovám tak, že ma cítiš skôr než vidíš. V meste ma ľudia najčastejšie vinia z klobúkov aj zo zatvorených okien.
Nevidíš ma, ale mením smer listov
Keď sa preženie cez lúku, tráva sa ohne a dvere vedia buchnúť samy. Niekedy prinesiem chlad, inokedy len šum v korunách stromov.
Držím tieň, no nechodím po nohách.
Mám kmeň, konáre a listy, no rokmi sa mením pomaly. V lete dávam tieň, na jeseň púšťam farby a v zime stojím ticho bez šepotu.
Mierim ďalej, než kam dočiahnem pohľadom
Začínam vysoko a pritom nikdy nezostanem na mieste. Beriem so sebou kamienky, listy aj odrazy oblohy a cestou mením tvar krajiny.