Hádanka #12974:
Nevidno ma, a predsa mením všetko okolo.
Niekedy len zašepkám v korunách stromov, inokedy zjemním horúčavu pri rieke. Nevidíš ma, ale poznáš ma podľa toho, ako sa hýbu tráva, listy aj dym.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Nevidno ma, a predsa mením všetko okolo.
Niekedy len zašepkám v korunách stromov, inokedy zjemním horúčavu pri rieke. Nevidíš ma, ale poznáš ma podľa toho, ako sa hýbu tráva, listy aj dym.
Keď sa pozeráš hore, rastiem pred očami
Nerastiem zo dňa na deň ako strom a neviem sa pohnúť z miesta. Čím vyššie som, tým viac zbadáš, a z môjho vrchu býva výhľad ďaleko do krajiny.
Vždy stojí, aj keď vietor mení všetko okolo.
Rastie pomaly a roky sa mu vrývajú do tela. Na jar sa prebúdza listami, v lete dáva tieň a v zime zostane v tichu, no stále tam je.
Ticho stojím vysoko, no mením počasie aj výhľad
Často ma vidno už zďaleka a cestujúci ma obchádzajú alebo zdolávajú. Môžem mať zuby, štít aj holé skaly, no stále zostávam pevne na mieste.
Vyrastá vysoko, no nie v kvetináči
Z malého semienka sa môžem stať tieňom na dvore aj útočiskom pre vtáky. Mám kmeň, konáre a listy, ktoré sa menia s ročnými obdobiami.
Stojí nehybne, ale mení krajinu okolo seba.
Kým mlčí, dáva tieň, úkryt aj cestu vtákom. Keď sa ho dotkne vietor, šepká bez slov a jeho roky sa skrývajú v kruhoch vo vnútri.
Keď sa obloha zatiahne
Prichádzam po tichom šume oblakov a viem rozvlníť kaluže aj strechy. Nie som rieka, no zhora padám v množstve kvapiek.
Cítim sa skôr, než ma vidíš
Nevidno ma chyteného v dlani, no rozhýbem stromy aj hladinu vody. Niekedy prídem ako jemný dotyk, inokedy znie moje meno ako hrozba.
Nevidíš ma, no mením listy aj vlny
Keď sa rozbehnem, vlasy lietajú a tráva sa ohne. Niekedy som len jemný dotyk, inokedy viem zatriasť aj stromom, no rukami ma nechytiš.
Tichý strážca v lese
Má korene hlboko v zemi, no sám sa nepohne z miesta. V lete dáva tieň a na jeseň vie pustiť listy, akoby sa prezliekal.