Hádanka #13190:
Tiché telo, no živý celý rok
Pijem cez korene a dýcham cez listy, aj keď sa nehýbem z miesta. Na jar sa mením rýchlejšie než obloha a v mojom tieni býva chladnejšie.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Tiché telo, no živý celý rok
Pijem cez korene a dýcham cez listy, aj keď sa nehýbem z miesta. Na jar sa mením rýchlejšie než obloha a v mojom tieni býva chladnejšie.
Tichý stĺp života v krajine
Pijem dážď cez korene a držím sa zeme pevnejšie než vietor. Na jar sa ozdobím zelenou korunou, no bez slov a bez krokov mením celé okolie.
Mám korunu, no nie som kráľ
Počas roka stojím na jednom mieste, no mením farby aj kabát. V lete dávam tieň a na jeseň pod seba púšťam listy.
Na mape som veľká, no zblízka sa mením
Z diaľky som len línia na obzore, no keď ku mne prídeš, zistíš, že mám svahy, chodníky aj ticho. V zime na mňa sadá sneh skôr než na údolie a vietor ma neobíde.
Vyčnievam, aj keď nič nehovorím
Z diaľky ma spoznáš podľa obrysu, nie podľa pohybu. Nie som strom ani budova, no keď sa ku mne blížiš, cesta zrazu viac stúpa než vedie.
Ticho stojím, no mením počasie pod nohami
Z diaľky vyzerám ako pevný múr zeme, no v mojom lone sa rodia pramene a chodníky. Kto ma chce zdolať, musí počítať s výškou, vetrom aj úzkym okrajom.
Nemenná stráž nad obzorom
Keď sa na mňa pozeráš z diaľky, vyzerám ako pokojný chrbát zeme. Hore býva chladnejšie a voda zo mňa často začína svoju dlhú cestu.
Ticho stojí, no mení svet okolo seba
Z diaľky vyzerám ako veľký chrbát zeme. V zime nosím sneh, v lete vrhám tieň a z môjho svahu často vidno ďaleký kraj. Čo som?
Nevidno ho, ale vie poriadne zmeniť deň
Keď sa opiera do stromov, ohýba ich bez dotyku. Niekedy prinesie vôňu dažďa, inokedy len pustú zimu do tváre. Čo je to?
Cesta, čo sa nikdy nevracia späť
Začínam v horách ako tenký prameň a cestou do seba zbieram ďalšie. Nezastavím sa ani na chvíľu, len sa stále ženiem ďalej, kým sa nezmiešam s väčším celkom.