Hádanka #11685:
Kreslí krajinu bez ceruzky a stále sa hýbe
Nemám cesty, a predsa si ich razím. Niekedy som úzka niť, inokedy široký pás vody, čo vezie listy, loďky aj odrazy stromov. Čo som?
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Kreslí krajinu bez ceruzky a stále sa hýbe
Nemám cesty, a predsa si ich razím. Niekedy som úzka niť, inokedy široký pás vody, čo vezie listy, loďky aj odrazy stromov. Čo som?
Stojím vysoko, no nikam nejdem
Na mňa sa pozeráš zdola a zdá sa, že sa dotýkam neba. Z môjho chrbta tečú pramene, ale ja sama len mlčky držím krajinu nad sebou.
Ticho stojí, ale mení pohľad
Z diaľky ma vidíš ako špicatý vrchol, zblízka zasa ako cesta do chladnejšieho vzduchu. Keď sa na mňa šplháš, svet pod tebou sa zmenší.
Nie som stavba, no z diaľky mávam vrcholom.
Niekedy ma prekryje hmla a vyzerám, že som blízko neba. Ľudia ma obchádzajú po chodníkoch, lebo môj chrbát býva strmý a tichý.
Kamenný strážca nad krajom
Zo zeme sa dvíham tak vysoko, že ma mraky niekedy pohladia po čele. Hore je chladnejšie, cesta namáhavejšia a z vrcholu býva svet širší.
Keď sa zem zdvihne až k oblakom
Stojím vysoko, z môjho chrbta vidno doliny aj obzor. Nie som les ani rieka, no mnohé cesty ku mne stúpajú dlhšie, než ľudia čakajú.
Rastiem potichu a pritom držím svet pohromade.
V lete dávam tieň, na jar nosím nové listy a v zime stojím ako kostra v krajine. Čím som starší, tým širšie sa mi rozbiehajú ruky do strán.
Tichý strážca, čo rastie do výšky
Na jar sa oblieka do zelene, na jeseň púšťa šaty a zostáva stáť. V horúčave dá tieň a v búrke šumí ako veľká zelená pieseň.
Plynem si hľadám cestu krajinou.
Začínam pri prameni, potom sa krútim medzi lúkami a mestami, až kým sa nestratím v oveľa väčšej vode. Nikdy nestojím na mieste.
Nevidno ma, ale hýbem svetom okolo seba
Prehrabem koruny stromov a roztočím hladinu bez dotyku. Niekedy ma počuješ skôr, než prídem, no v rukách ma neudržíš.