Hádanka #11843:
Bez neho by bol les prázdnejší
Má korene ukryté v zemi, no jeho ruky siahajú k nebu. V lete dáva tieň a na jeseň si mení šaty.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Bez neho by bol les prázdnejší
Má korene ukryté v zemi, no jeho ruky siahajú k nebu. V lete dáva tieň a na jeseň si mení šaty.
Cesta vody, čo nikdy nestojí
Rodím sa vysoko a s každým krokom beriem so sebou pramene z okolia. Nechodím po chodníku, no viem vyhĺbiť údolie a nakoniec sa stratiť v mori.
Mierim z hôr až tam, kde sa krajina mení
Začínam ako tenký prameň a s pribúdajúcou cestou zbieram ďalšie vody. Nezostávam na jednom mieste, ale pretekám krajinou až k väčšiemu cieľu.
Rastiem potichu, no mením krajinu
Mám korene hlboko v zemi a v lete dávam tieň. Keď ma je veľa, les šumí inak a vietor sa medzi nami chytá do zelena.
Cítiš ma skôr, než ma vidíš
Niekedy šepkám v korunách stromov, inokedy tlačím mraky cez kopec. Neviem sa chytiť do rúk, ale mením smer dymu, vody aj vlasov.
Rastiem pomaly, ale mením krajinu na desaťročia
Som kotvou pre vtáky, tieňom v horúčave aj domovom pre mach. Keď ma odrežú, zostane po mne len peň a prázdne miesto.
Plynie krajinou a berie so sebou všetky cesty
Rodí sa vysoko v horách, potom sa vinie cez údolia a napokon sa stratí v inom veľkom vodnom svete. Nie je to more, no vie byť širšia než cesta.
Cesta, čo nikdy neostane rovná.
Narodím sa v horách, no najviac ma spoznáš podľa pohybu. Míňam kamene, mestá aj mosty a stále mierim ďalej, kým sa napokon stratím v inom veľkom objatí vody.
Menej stála než cesta, no živá ako krajina.
Rodím sa vysoko alebo potichu z prameňov a potom sa ťahám krajinou, kým nenájdem väčší koniec. Môžem deliť mestá aj polia, no stále som len jeden prúdiaci pás.
Ticho stojím nad krajinou
Zo spodku ma obtekajú stromy a z vrchu ma často hladí sneh. Keď sa na mňa pozeráš z diaľky, vyzerám ako dlhá prekážka pre oblaky.