Hádanka #13479:
Z diaľky ma vidíš skôr než sa k tebe priblížim
Zo zeme sa dvíham vysoko a vrcholom často miznem v oblakoch. Na moje svahy sa nechodí pre rýchlosť, ale pre výhľad a ticho.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Z diaľky ma vidíš skôr než sa k tebe priblížim
Zo zeme sa dvíham vysoko a vrcholom často miznem v oblakoch. Na moje svahy sa nechodí pre rýchlosť, ale pre výhľad a ticho.
Neviditeľná sila, čo hýbe krajinou
Nechytíš ma do dlaní, no bez môjho tlaku sa listy ani plachty nepohnú. Niekedy som len šepot, inokedy viem ohnúť strom do strán.
Bez nej by sa krajina hýbala inak.
Rodím sa vysoko alebo v daždivom tichu a potom si vyrezávam cestu krajinou. Niekde som úzka, inde široká a pomalá, no stále nesiem vodu ďalej.
Plynulo kráčam krajinou, no nemám nohy
Začínam v horách alebo pri daždi a potom sa ticho predieram dolinou. Niekedy som úzky prúd, inokedy široká cesta vody.
Tichý obor nad údolím
Z diaľky vyzerám ako pevná stena, no vo mne sa mení počasie aj čas. Na svahoch rastú lesy, vyššie už len skaly a vietor. Keď ma obídu mraky, všetko podo mnou sa zrazu stratí v hĺbke.
Tichý strážca lesa
Rastiem roky na jednom mieste a z mojich konárov je tieň aj úkryt. Na jeseň sa prezliekam do farieb, no ani v zime neodchádzam.
Ticho, výška a chlad nad lesom
Zo zeme vyzerám ako stena, no z diaľky som len klenba oblakov a skál. Na môj vrchol sa nejde naraz, lebo každý krok pripomína, že som vyššie než strom aj dom.
Pomaly rastúci strážca krajiny
Má korunu, no nenosí ju pre parádu. Pije cez korene, dýcha listami a v horúčave vie dať tieň aj ticho. Keď sa ho dotkne čas, prezradia ho letokruhy.
Obor, čo sa nikam nehýbe
Keď sa na mňa pozeráš zdola, pôsobím nehybne, no moja vrcholná časť vie byť v oblakoch. Z mojej strany sa mení vietor, sneh aj výhľad na krajinu.
Stojí vysoko a vábí na výhľad
Má svahy, na ktorých sa mení počasie rýchlejšie než dole v doline. Keď na ňu vystúpiš, vidíš ďaleko a cítiš, že si nad krajinou.