Hádanka #12007:
Stojím vysoko, no neviem chodiť
Z diaľky ma vidno ako hŕbu zeme či kameňa, no na vrchole býva chladnejšie a vietor silnejší. Keď na mňa vyrazíš, cesta býva dlhšia než sa zdá.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Stojím vysoko, no neviem chodiť
Z diaľky ma vidno ako hŕbu zeme či kameňa, no na vrchole býva chladnejšie a vietor silnejší. Keď na mňa vyrazíš, cesta býva dlhšia než sa zdá.
Cesta, čo nikdy nestojí
Raz som úzka ako stuha, raz široká ako pole po daždi. Nezastavím sa ani vtedy, keď ma skúsiš prekážkou prehlušiť.
Cez mňa sa dá dostať ďalej, ale nie vždy naspäť rovnako
Neprestávam sa hýbať, aj keď sa zdá, že stojím na mieste. Raz som úzka a tichá, inokedy široká a dravá, a ľudia ma sledujú, keď hľadajú cestu krajinou.
Dotýka sa oblohy, no stojí pevne.
Keď sa na ňu pozeráš zdola, vyzerá ako veľká prekážka aj cieľ. Po cestičke na vrchol sa mení pohľad na celý kraj.
Stojím roky na jednom mieste, no mením sa stále.
Bez nôh vyrastiem vysoko a bez rúk viem tieňom ochladiť dvor. Vnútri nosím kruhy, ktoré prezradia môj vek.
Neviditeľný maliar pohybu
Nevidíš ma v rukách, no ohneš sa predo mnou aj s dáždnikom. V korunách stromov viem šumieť, na hladine zase kreslím vlnky.
Bez nôh rastiem, bez slov rozprávam o rokoch
Rastiem bez nôh, no mením sa s každým ročným obdobím. V lete dávam tieň, na jeseň strácam farby a v zime stojím holý, no stále som na tom istom mieste.
Neviditeľný pomocník aj neposedný páchateľ
Nepatrím medzi veci, ktoré chytíš do ruky, a predsa hýbem stromami aj oblakmi. Niekedy hladím tvár, inokedy pustoším dáždniky a zametám listy po ceste.
Môj tieň chladí aj v horúcom lete
Rastiem pomaly, no môžem byť starší než domy okolo mňa. Na jeseň púšťam šaty a na jar si zasa navliekam nové.
Stojím vysoko, no nie som strom.
Zo spodku vyzerám ako prekážka, z diaľky ako čiara na obzore. Kto na mňa vystúpi, často zistí, že som len jedna z viacerých a vyššia čaká ďalej.