Hádanka #25421:
Niekedy tichá, inokedy divoká
Rodím sa vysoko a potom sa predieram cez doliny. Keď ma sleduješ dlho, vidíš, že nikdy nestojím na jednom mieste.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Niekedy tichá, inokedy divoká
Rodím sa vysoko a potom sa predieram cez doliny. Keď ma sleduješ dlho, vidíš, že nikdy nestojím na jednom mieste.
Nič nevidno, no všetko sa pohne.
Nevidíš ma, ale ohneš sa podľa mňa. Raz rozvlním vlasy, inokedy odoženiem mraky a cez stromovú korunu viem prebehnúť za chvíľu.
Tichý svedok ročných období
Vyrastám z pôdy a držím sa jedného miesta, no mením sa pred očami. Na jar pučím, v lete dávam tieň a na jeseň púšťam listy ako odkazy.
Držím tieň, šumím vo vetre
Mám kmene aj konáre a v lete podo mnou býva chladnejšie. Na jeseň mi padajú listy a ľudia si podomnou sadnú, keď potrebujú pokoj.
Cesta, čo nikdy nespí
Narodím sa vysoko v horách, no nerobím hluk ako vietor. Po ceste beriem mená ďalších vôd a nakoniec sa stratím tam, kde sa voda otvára svetu.
Čo drží les bez slov pokope?
Viem stáť celé roky na jednom mieste a pritom meniť ročné obdobia na vlastný príbeh. V lete dávam tieň, na jeseň šepkám lístím a v zime odhaľujem svoje ticho.
Neviditeľný maškrtník oblohy
Keď prídem, dvere sa zavrú a šnúry na bielizeň zrazu rozprávajú. Nevidno ma, no stromom ohýbam chrbát a člny nútim tancovať na vode.
Nie je vidieť, no mení všetko okolo.
Keď sa rozbehne, dotkne sa šiat, hladiny aj konárov, no v ruke ho neudržíš. Niekedy je len jemný, inokedy vie zlomiť aj pokoj v lese.
Mám prúd, ktorý nikdy nespí
Rodím sa vysoko a cestou si beriem mená od miest, ktorými prechádzam. Nenápadne mením krajinu, no bez môjho pohybu by bola tichšia.
Cesta vody krajinou
Začína vysoko a cestou zbiera potôčiky, ktoré jej pridajú silu. Nejde po chodníku, ale aj tak vie prejsť veľa kilometrov až do väčšieho celku.