Hádanka #12093:
Nevidíš ma, no hýbem listami aj mrakmi
Niekedy len zašepkám v korunách stromov, inokedy rozbehnem mraky po oblohe. Nemám ruky ani nohy, no vieš podľa mňa otvoriť okno.
Kategória hádaniek
Príroda
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Všetky hádanky v kategórii
Hádanka #12086:
Cesta, čo sa nikdy neunaví
Narodím sa vysoko a potom sa ženiem cez údolia, aj keď ma nič netlačí. Môžem sa rozliať do šírky, no stále si pamätám smer k väčšiemu koncu.
Hádanka #12076:
Cesta, čo nikdy nestojí
Začínam v tichu prameňov a končím len tam, kde ma niečo zastaví. Nezostávam na jednom mieste ako strom a viem meniť brehy aj celé údolia.
Hádanka #12068:
Cesta, ktorá sa nikdy nezastaví.
Rodím sa v horách, ale neostanem tam dlho. Kľukatia sa vo mne brehy a nesiem vodu až tam, kde sa krajina otvorí do šírky.
Hádanka #12059:
Cesta vody, ktorá nikdy nestojí na mieste
Začnem ako tenký prúd medzi kameňmi, no nižšie sa zmením na širokú stuhu krajiny. Bez kolies a bez nôh spájam miesta, pri ktorých sa ľudia aj polia menia.
Hádanka #12048:
Bez mapy nájde cestu sama
Rodím sa vysoko a mením sa na cestu, čo nikdy nespí. Raz som tichý pás pri lúkach, inokedy silný ťah cez skaly a mosty.
Hádanka #12038:
Kreslím cestu krajinou
Rodím sa vysoko v horách a cestou zbieram pramene. Nikdy nestojím na mieste, no niekedy sa prederiem len potichu medzi kameňmi.
Hádanka #12030:
Dom s koreňmi a tieňom na celé leto
Nepotrebujem múry, a predsa v mne žije veľa tvorov. Na jar som plný šumu, v lete tieň, na jeseň farby a v zime len tichý obrys.
Hádanka #12022:
Stúpam vysoko, no nehýbem sa
Z diaľky som len temná línia nad obzorom. Keď na mňa vylezieš, býva chladnejšie, veterno a výhľad je širší než dole v údolí. Čo som?
Hádanka #12012:
Voda, čo si nájde vlastnú cestu
Začínam potichu vysoko a cestou zbieram ďalšie pramene. Niekedy som úzky, inokedy široký, no stále sa valím ďalej a končím v niečom väčšom. Mosty ma často pretínajú.