Hádanka #13668:
Keď sa obloha zatiahne, objaví sa bez pozvania
Najprv ma počuť, až potom cítiť. Padám z oblakov v drobných kvapkách a bez mňa by bol les aj polia príliš suché.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Keď sa obloha zatiahne, objaví sa bez pozvania
Najprv ma počuť, až potom cítiť. Padám z oblakov v drobných kvapkách a bez mňa by bol les aj polia príliš suché.
Z diaľky pôsobím pokojne, zblízka bývam drsná
Na mape ma kreslia vysokou čiarou, no v skutočnosti mám svahy, chodníky aj výhľady, ktoré mení vietor. Podľa počasia viem zmiznúť v hmle alebo sa zablysť snehom.
Strieborná cesta v krajine
Nevyzerám stále rovnako, no stále sa pohybujem jedným smerom. Raz som pokojná a raz divoká, a pritom spájam hory, lesy aj mestá.
Keď sa dvere pohnú, hneď ma cítiť
Niekedy len šepkám v korunách stromov, inokedy zatlačím do tváre a rozbehnem lístie po ceste. Nie som voda, no viem rozhýbať všetko ľahké.
Neviditeľný režisér počasia
Nevidíš ma, no hýbem hladinou aj korunou stromov. Raz som len jemný dotyk, inokedy viem zavýjať cez údolie a zmeniť smer dymu.
Vystupujem vysoko nad lesom
Nepohnem sa z miesta, no z diaľky ma vidno ako veľký chrbát krajiny. Čím vyššie ideš, tým chladnejšie býva okolo mňa.
Rastie pomaly, no drží krajinu pokope.
Počítam roky v kruhoch a v lete dávam tieň bez slov. Niekedy ma zlomí vietor, no aj vtedy prezradím, čo som celý čas ukrýval pod kôrou.
Z diaľky som len tichá línia na obzore
Stúpam vysoko a často ma obklopujú skaly, lesy či sneh. Kto ma chce zdolať, potrebuje výdrž aj pevnú obuv.
Cítiš ma skôr než ma vidíš
Neviem zostať na mieste a prechádzam cez stromy, strechy aj lúky. Niekedy len šepkám, inokedy tlačím dvere a mením smer dymu.
Držím krajinu, aj keď sa hýbe vietor.
Nemám nohy, no rastiem roky na jednom mieste. Na mne môžu rásť listy, kvety aj plody a v tieni podo mnou býva chladnejšie.