Hádanka #13749:
Rastiem vysoko, no začínam maličký.
Na jar mám nové lístie a v lete tieň, pod ktorým sa dá oddýchnuť. Mám kmeň aj konáre, no nie som dom ani stĺp.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Rastiem vysoko, no začínam maličký.
Na jar mám nové lístie a v lete tieň, pod ktorým sa dá oddýchnuť. Mám kmeň aj konáre, no nie som dom ani stĺp.
Na mape som len bod, v očiach veľká výzva
Z diaľky som len tvar na obzore, no kto ku mne kráča, cíti stúpanie aj chlad. Na môj vrchol sa netlačí voda ani piesok, ale výhľad býva ďaleko nad lesom.
Tichý pamätník, čo rastie do výšky
Mám korene hlboko pod zemou a ruky široko do strán, hoci nič neobjímam. V lete dávam tieň, na jeseň púšťam listy a po celý čas stojím na jednom mieste.
Držím zem, aj keď ma vietor ohýba.
Rastiem roky, no na jar ma najprv prezradí tichý šelest a potom malé púčiky. Mám korunu vysoko nad zemou, ale nohy skryté v pôde.
Nevidno ma, ale hýbem svetom okolo seba
Nevážim sa, no viem ohnúť trávu aj roztočiť lopatku na streche. Niekedy som len jemný dotyk, inokedy zavriem dvere pred dymom aj čiapkou.
Tečiem, no nemám nohy.
Začínam vysoko a končím nízko, pričom cestou obchádzam kamene aj mestá. Nemám vlastné brehy navždy, ale viem ich meniť a spájať krajinu do jedného smeru.
Tiahne sa krajinou a pritom sa stále mení
Začínam vysoko a končím inde, no nikdy nestojím na mieste. Raz som úzka a tichá, inokedy široká a hlučná, podľa toho, čo mi dá počasie a svahy.
Rastie tam, kde sa ticho mení na tieň.
Narastám rokmi a na mojich ramenách odpočíva vtáctvo aj vietor. Môžem byť nízky alebo obrovský, no vždy držím zem pevnejšie, než vyzerá.
Rastie pomaly, no drží krajinu pokope.
Počas roka mením šaty, ale miesto nemením. V korune mi šepká vietor a v tieni podo mnou sa dá oddýchnuť aj v horúci deň.
Stojí, no stále pracuje
Držím sa zeme, ale každý rok sa mením. Niekedy som útulný tieň, inokedy hluk vetra v korunách a domov pre vtáky aj hmyz.