Hádanka #12280:
Neviditeľný maliar v korunách stromov
Nevidno ma, no ohýbam trávy aj vlajky a viem rozvíriť hladinu. Keď zosilniem, cítia ma aj smery na oblohe a v lese znejú moje kroky v korunách.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Neviditeľný maliar v korunách stromov
Nevidno ma, no ohýbam trávy aj vlajky a viem rozvíriť hladinu. Keď zosilniem, cítia ma aj smery na oblohe a v lese znejú moje kroky v korunách.
Nevidíš ma, ale mením smer každého pohybu v okolí.
Niekedy šepkám medzi stromami, inokedy sa opieram do plachiet a rozvlňujem vlasy. Mám smer aj silu, no rukou ma neuchopíš.
Tichý obr, čo mení obzor
Stojím vysoko, no sám sa nehýbem a pritom mením vietor aj počasie okolo seba. Z diaľky vyzerám pokojne, no cesta ku mne býva namáhavá.
Najprv šepot v oblakoch, potom bubnovanie na zem
Prídem zhora potichu ako hmla, no viem rozprúdiť kaluže aj potoky. Keď ma je dosť, niektorí sa schovajú, iní si v mne užívajú vôňu vzduchu.
Stále tečiem, no nikdy nestojím
Rodím sa v horách, pretekám krajinou a nakoniec sa stratím vo väčšej vode. Nesiem loďky, ryby aj mosty, no nie som more ani dážď.
Keď sa obloha zatiahne, niečo začína padať
Najprv je len ticho a ťažké mraky, potom sa vzduch zmení na drobné kvapky. Nezostanem dlho na jednom mieste, ale viem prebudiť les aj vôňu zeme.
Stojím vysoko, no nepohnem sa ani o krok.
Mám strmé boky, na vrchole býva vietor a z diaľky ma ľudia merajú pohľadom. Nie som strom ani dom, no často ma zdolávaš s dychom v hrdle.
Čo stojí, aj keď vietor mení smer?
Som vyššia než dom a nižšia než obloha, no z diaľky ma vidno skôr než cestu. Kto ma zdolá, ten sa často obzrie späť ešte predtým, než príde hore.
Cesta, čo nikdy nestojí
Nemá asfalt ani semafory, no vie viesť krajinu cez lesy aj mestá. Občas sa skryje pod ľad, inokedy sa rozleje do šírky, ale stále ide jedným smerom.
Cesta, ktorá nikdy nestojí
Začínam potichu v horách a z diaľky rastiem, hoci nič neberiem do rúk. Občas mením tvár podľa ročného obdobia, no vždy mierim ďalej než ľudský krok.