Hádanka #13826:
Tichý obr, čo vyrastá do oblakov
Nepohnem sa, no mením krajinu viac než mnohé cesty. Na mojom chrbte sa stráca hmla, spod mňa často tečie voda a v zime bývam najbielejší.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Tichý obr, čo vyrastá do oblakov
Nepohnem sa, no mením krajinu viac než mnohé cesty. Na mojom chrbte sa stráca hmla, spod mňa často tečie voda a v zime bývam najbielejší.
Čo rastie nahor, hoci je pevne spojené so zemou?
Má korene hlboko v pôde, no ruky mu nahrádzajú konáre. V lete dáva tieň, na jeseň mení farby a často v ňom býva viac života, než sa zdá.
Cesta vody cez krajinu
Neraz ma vidíš ako tenký pruh, inokedy som široká a tichá. Tečiem z hôr cez lúky aj mestá a na konci sa často stratím vo väčšej vode.
Tichý strážca, čo rastie do nebies
Mám kmene, konáre aj roky v sebe, a predsa sa nepohnem z miesta. Jedni vo mne hľadajú tieň, iní stavbu; keď ma zraní sekera, dlho to cíti celé okolie. Nie som len drevo na kúrenie.
Neviditeľný hostiteľ listov a plachiet
Nemám vlastnú tvár, no cítia ma stromy aj more. Raz hladím a inokedy tlačím tak silno, že posúvam mraky aj plachty lodí.
Má korunu, ale nenosí ju na hlave
Počas roka mením šaty, no zostávam na jednom mieste. V lete dávam tieň, v jeseni nechám padať listy a v mojich konároch si hľadajú domov vtáky.
Cesta, ktorá sa nikdy nezastaví
Narodím sa vysoko a plynulo sa učím klesať. Raz som úzka a tichá, inokedy široká a nespútaná, no stále hľadám cestu ďalej bez krokov a kolies.
Neustále idem ďalej, no nikam neutekám
Začínam kvapkou z kopcov a časom zo mňa býva široký pás vody. Prechádzam pod mostami, kŕmim brehy a raz som pokojná, inokedy sa valím prudko.
Kapky z neba menia svet
Keď prídem, listy sa lesknú a chodníky stíchnu pod drobným bubnovaním. Niekedy som len krátky šum, inokedy dlho hladím zem bez prestávky.
Mám roky v kmeni, ale nikdy nekráčam
Niekedy som nízky a niekedy sa dotýkam neba, no vždy držím pevne v zemi. Keď ma vietor navštívi, odpovedám šumením a v tieni mi nachádza útočisko aj malé zviera.