Hádanka #14223:
Strážca tieňa a vetra
Stojím celé roky na jednom mieste, no stále sa mením. Raz nosím listy, inokedy len holé konáre a v lete podo mnou hľadáš chlad.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Strážca tieňa a vetra
Stojím celé roky na jednom mieste, no stále sa mením. Raz nosím listy, inokedy len holé konáre a v lete podo mnou hľadáš chlad.
Nevidíš ma, no hýbem všetkým okolo
Niekedy len pískam v korunách stromov, inokedy sa opieram do tváre a nosím so sebou vôňu ďalekých miest. Som skrytý, ale podľa mňa spoznáš počasie.
Tichý tvor lesa, ktorý rastie bez krokov
Mám korene hlboko v zemi a korunu vysoko nad hlavou, no napriek tomu sa nepohnem z miesta. V lete dávam tieň, na jeseň listy a v zime ostanem stáť ako strážca krajiny.
Z diaľky vyzerám pokojne, zblízka bývam náročná.
Keď ma vidíš nad lesom, často si myslíš, že už si blízko cieľa. Cesta však ešte vie poriadne páliť v nohách a vietor pri mne mení smer aj hlas.
Niečo vysoké, čo sa nedá objať jedným krokom.
Stojím vysoko a z diaľky ma vidno skôr ako tvar než strom či dom. Hore ma často zdobí sneh, no dole mám chodníky, kam ľudia chodia za výhľadom.
Cítiš ma, aj keď ma nevidíš.
Niekedy len hladím trávu, inokedy lomcuje vetvami a píska pri strechách. Nemám telo, no viem meniť smer aj silu a podľa mňa sa hýbu mraky i vlajky.
Ticho v lese, ale nikdy nie som nehybný
Rastiem pomaly, no roky vo mne kreslia príbeh vetra a dažďa. Aj keď stojím na mieste, dávam tieň, šum a úkryt.
Mám kmene, tieň aj tichý príbeh rokov
V lete dávam chládok a na jeseň púšťam listy, hoci ostávam stáť na mieste. V mojom lone hniezdia vtáky a podo mnou sa ľudia často zastavia oddýchnuť.
Vidno ma, no nedá sa chytiť do dlaní
Raz jemne hladím lístie, inokedy tlačím proti dáždniku. Nenosím farbu ani vôňu, no strom sa vďaka mne chveje a more vie byť drsné. Čo som?
Keď prichádzam, zem sa mení na šum
Padám z neba po kvapkách, no nie som rieka. Keď sa objavím potichu, listy sa lesknú a chodníky zrazu voňajú inak.