Hádanka #14338:
V lete tieň, v zime ticho
Počas rokov rastiem bez nôh a ruky mi netreba. V horúcom dni podo mnou nájdeš chládok a na jeseň zasa šuštiace listy. Čo je to?
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
V lete tieň, v zime ticho
Počas rokov rastiem bez nôh a ruky mi netreba. V horúcom dni podo mnou nájdeš chládok a na jeseň zasa šuštiace listy. Čo je to?
Na mape ju poznáš podľa výšky.
Nevystúpim za jeden krok a predsa ma ľudia zdolávajú. Na vrchole býva chladnejšie, vietor silnejší a výhľad širší než dole v doline.
Držím sa zeme, no siaham k nebu
Na jar sa obliekam do zelene a na jeseň mením farbu aj náladu. Nepohnem sa z miesta, ale vo vetre viem šepkať tak, že ma počuť cez celý les.
Príde potichu a odíde skôr, než sa zapamätáš.
Najprv cítiš vôňu zeme, potom sa rozbehnú malé kvapky na okne a listy sa lesknú ako po umytí. Niekedy trvá len chvíľu, no bez neho by bolo v krajine sucho.
Cesta vody bez šípky na mape
Nesedí na jednom mieste, ale stále si nájde chodník cez krajinu. Vie byť tichá aj dravá a nesie so sebou všetko, čo stretne po ceste.
Cesta, čo nikdy nezostane na mieste.
Narodím sa vysoko v horách, no nekončím tam. Mávam vlastné zákruty, obchádzam prekážky a napokon sa stratím v niečom ešte väčšom.
Zem sa ku mne dvíha a zhora vidno ďaleko.
Môžem byť osamelá aj súčasťou celého hrebeňa. Na vrchole býva vietor silnejší a cesta hore býva dlhšia než sa zdá.
Stojím, hoci sa nehýbem.
Z diaľky vyzerám ako hranica neba, no zblízka mám chodníky, skaly a výhľady, ktoré sa menia s každým krokom. Môžem byť v reťazi aj sám, no vždy sa ma ľudia snažia zdolať.
Stúpam nad les a často ma obchádza oblak
Zo spodku vyzerám len ako ďaleká stena, no zhora môžem mať chodník, skaly aj sneh. Keď sa na mňa pozeráš z údolia, zdá sa, že sa dotýkam neba.
Neviditeľný dirigent stromov
Nevidíš ma, a predsa hýbem vetvami aj vodnou hladinou. Niekedy prídem len ako šepot, inokedy viem zhasnúť dáždnik a rozohrať celý les.