Hádanka #12472:
Všetko beriem so sebou
Začínam ako malý pramienok a potom sa vlečiem krajinou ďalej a ďalej. Niekedy som pokojná, inokedy prudká, no vždy mierim jedným smerom.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Všetko beriem so sebou
Začínam ako malý pramienok a potom sa vlečiem krajinou ďalej a ďalej. Niekedy som pokojná, inokedy prudká, no vždy mierim jedným smerom.
Stojím vysoko, no nie som nebo
Mám svahy, čo sa menia podľa ročného času, a z môjho úpätia tečú pramene. Keď sa na mňa pozeráš zdola, zdá sa, že som blízko oblakov, no cesta ku mne vie poriadne potrápiť.
Tichý obor, čo rastie roky
Začínam ako drobné semienko, no časom z neho vyrastie tieň, pod ktorým sa dá oddýchnuť. Mám korene v zemi, kmeň a konáre s listami vysoko nad hlavou.
Nezmením sa na skalu, ale často z nej vyrastám.
Zo spodku vyzerám malá, no z diaľky ma vidno ako veľký vrchol. Kto sa šplhá hore, zistí, že cesta býva dlhšia než pohľad z doliny.
Neviditeľný pohyb, ktorý mení počasie
Nikdy ma nezoženieš do vrecka, no ohne trávy aj zavrie okná. Raz som len jemný šepot, inokedy sa opieram do stromov a ženiem oblaky.
Dáždnik pre les, ale z kmeňa
Držím sa zeme koreňmi a napriek tomu mierim vysoko. V lete dávam tieň, na jeseň šuštím a v zime stojím bez listov, no stále som tam.
Strážca tieňa aj vtáčieho hniezda
Celé leto nosím zelenú korunu a na jeseň ju mením za zlatú. Som pevne zapustený v zemi, no stále rastiem vyššie.
Keď obloha mení náladu
Niekedy len šepkám na strechy, inokedy bubnujem do okien tak silno, že sa všetci schovajú. Padám zhora, no nie som sneh, a bez mňa by pôda bola často smädná.
Cestujem bez kolies a stále ďalej
Nevraciam sa späť, hoci ma nikdy neťahá motor. Pri ceste prechádzam krajinou, niekde som úzka a inde široká, a ľudia pri mne často oddychujú.
Neviditeľný pohyb, čo mení všetko naokolo
Niekedy len šepkám v korunách stromov, inokedy viem lámať dážď do strán. Nenájdu ma v hrsti, no cítia ma vlajky, plachty aj studený závan na tvári.