Hádanka #14133:
Neviditeľný umelec medzi stromami
Niekedy ma cítiš skôr, než ma vidíš: rozkývem konáre, schladím tvár a roznesiem vôňu lesa ďalej. Nemám ruky ani nohy, no viem rozhýbať celé pole.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Neviditeľný umelec medzi stromami
Niekedy ma cítiš skôr, než ma vidíš: rozkývem konáre, schladím tvár a roznesiem vôňu lesa ďalej. Nemám ruky ani nohy, no viem rozhýbať celé pole.
Ticho nad krajinou rastie do výšky
Z diaľky vyzerám ako stena z kameňa, no nikdy sa nehýbem. Keď na mňa vystúpaš, svet pod tebou sa zmenší a vzduch je chladnejší.
Tichý strážca zeme aj tieňa
Rastiem pomaly, no často prežijem dlhšie než ľudia okolo mňa. V lete dávam tieň, na jeseň mením farby a moje konáre vedia šepkať vo vetre.
Na obzore býva vysoká, no nepohne sa
Stúpam k oblohe, no nohy nemám. Z môjho vrcholu vidno ďaleko a sneh sa na mne vie zdržať aj vtedy, keď dolu je teplo.
Môj tieň je väčší než moje kroky
Stojím na jednom mieste, a predsa sa ku mne vracajú vtáky, vietor aj dážď. Keď stratím vrch, neprestávam rásť; len si oblečiem ďalší príbeh do konárov.
Cesta bez semaforov
Rodím sa vysoko v horách, no nikdy tam dlho nezostanem. Keď sa vydám na cestu, beriem so sebou kamene, konáre aj tajomstvá krajiny.
Stojím vysoko, no nejde o budovu.
Z diaľky ma vidíš ako veľký zub krajiny a niekedy mám na vrchole sneh. Cestou ku mne cítiš, že vzduch chladne a krok je čoraz ťažší. Čo som?
Cesta, ktorá nikdy nespí a stále sa mení
Raz som úzka, raz široká a stále sa posúvam ďalej bez nôh. Niesol by som loď aj kamienok, no do vrecka ma nedáš. Čo som?
Bez neho by krajina vyzerala prázdnejšie.
Počas roka mením kabát, no stále stojím na mieste. V lete dávam tieň, na jeseň šuštím pod nohami a v zime ostávam holý.
Tichý obr, čo mení obzor, keď sa naň pozeráš z diaľky.
Z diaľky vyzerám nehybne, no vietor, sneh aj dážď ma stále menia. Kto ku mne stúpa, zistí, že výhľad si treba zaslúžiť.