Hádanka #12545:
Tichý tvorca tieňa a kyslíka
Rastiem roky, no pohybujem sa iba vetrom a ročnými obdobiami. Ľuďom dávam tieň, vtákom domov a po búrke často ukazujem, že stále držím pevne.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Tichý tvorca tieňa a kyslíka
Rastiem roky, no pohybujem sa iba vetrom a ročnými obdobiami. Ľuďom dávam tieň, vtákom domov a po búrke často ukazujem, že stále držím pevne.
Mám korene, no nechodím
Počas roka mením šaty: raz som plný tieňa, inokedy stojím holý. V lese dávam smer vtákom aj tieň ľuďom, no nohy som nikdy nemal.
Kamenný štít nad údolím
Z diaľky vyzerám ako pevná stena, no roky ma menia vetry, mráz aj dážď. Na mojom chrbte sa drží sneh dlhšie než v doline a výhľad z vrchu stojí za každý krok.
Cesta, čo sa nikdy nezastaví
Začínam vysoko v kopcoch a putujem dolinou medzi brehmi. Niekedy som tichá, inokedy prudká a bez mapy si nájdem cestu až ďalej.
Cesta vody krajinou
Začína v horách, potom sa vinie dolinou a nikdy nestojí na mieste. Niekedy je tichá, inokedy hučí pri kameňoch a nakoniec sa zvyčajne stratí vo väčšej vode. Čo je to?
Z diaľky vyzerá malá, zblízka vie zabrať dych
Z mora nevyčnievam a predsa sa na mňa treba šplhať. Často ma pokrýva les, sneh alebo kamene a vrchol býva studenší než podo mnou. Čo som?
Z diaľky malá, zblízka plná prekvapení.
Zo zeme vyrastám nad obzor a niekedy si obliekam sneh. Kto ku mne ide, ten sa musí pripraviť na úzke chodníky, vietor aj dlhý dych.
Stojím, aj keď sa svet hýbe
Narastiem z malého semena a roky držím tieň, hniezda aj spomienky. Keď prší, pijem cez korene a do vetra posielam listy.
Plynem, mením brehy a nikde dlho nepostojím
Rodím sa vysoko v horách, zrážam sa z menších prítokov a po ceste si vyrezávam vlastnú dráhu. Nakoniec skončím v mori alebo v inom veľkom toku. Čo som?
Keď prídem, zem ožije vôňou
Niekedy som len jemný šum na okne, inokedy bubnujem do strechy tak silno, že všetci bežia dovnútra. Po mne sú chodníky tmavšie a listy lesknúce sa ako nové. Čo som?