Hádanka #14428:
Nekončí tam, kde sa začína more.
Rodí sa vysoko v horách a cestou zbiera ďalšie pramene. Nikdy nekráča rovno, pritom vie obtekať kamene, mestá aj tiché lúky.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Nekončí tam, kde sa začína more.
Rodí sa vysoko v horách a cestou zbiera ďalšie pramene. Nikdy nekráča rovno, pritom vie obtekať kamene, mestá aj tiché lúky.
Nevidno ma, no hýbem svetom
Niekedy len hladím lístie, inokedy zatváram dvere a dvíham vlasy do vzduchu. Som všade okolo, ale nikdy ma neuchytíš do dlane.
Nevidno ma, no všetko rozkývem.
Raz hladím tvár, inokedy miesta zamknem v dverách aj v korunách stromov. Nemám telo, ale keď zosilniem, pozná ma aj plachta na kopci.
Stojím roky, no nikdy sa nepresťahujem.
Mám korunu, ale nie som kráľ. Na jar nosím lístie, v lete tieň a v jeseni sa prezliekam do farieb.
Keď sa obloha zamračí, prichádzam potichu
Niekedy som len jemný šepot na okne, inokedy prudký závoj nad krajinou. Zhora padám bez snahy a pritom mením farbu ciest, striech aj trávy.
Tichý vrchol v krajine
Z diaľky vyzerám ako stena z kameňa, no na mojom svahu rastú lesy aj tráva. Keď sa vyšplháš hore, odmením ťa výhľadom, ktorý rieka dole nepozná.
Stojím vysoko, ale neviem odísť.
Z diaľky vyzerám pevne, no cez mňa neprejdeš tak ľahko. Na mojom chrbte sa mení počasie a z vrcholu je vidieť ďaleko do krajiny.
Nikdy nestojí na mieste, aj keď vyzerá pokojne.
Rodím sa vysoko v horách, no dole už mám vlastnú cestu. Krútim sa, míňam kamene aj mosty a nakoniec sa stratím tam, kde sa voda rozšíri do väčšieho sveta.
Stojím roky, no stále rástnem do výšky
Na jar niesiem novú nádej, v lete dávam tieň a na jeseň sa mením na zlato. Nechodím, no mení sa so mnou celý kraj okolo mňa.
Keď sa stracím z dohľadu, krajina sa mení.
Začínam vysoko v horách a postupne si razím cestu dolinami. Niekedy som pokojná, inokedy divá, no stále nesiem vodu ďalej.