Hádanka #12850:
Stojí, rastie a pritom nekráča nikam.
Viem byť sám aj v rade, šepkám vo vetre a pijem dažďové dni koreňmi. Keď príde jar, oblečiem sa do listov, no bez hlasu zostanem stáť.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Stojí, rastie a pritom nekráča nikam.
Viem byť sám aj v rade, šepkám vo vetre a pijem dažďové dni koreňmi. Keď príde jar, oblečiem sa do listov, no bez hlasu zostanem stáť.
Cesta vody, ktorá nikdy nestojí.
Narodím sa vysoko a kráčam dolu údolím, no nohy nemám. Pretínam krajinu, mením brehy a nikdy sa nevraciam po tej istej trase.
Keď sa rozbehnem, nezostane ti účes
Nevidíš ma, a predsa hýbem stromami aj vodou. Niekedy som len šepot, inokedy sa opieram do dverí a zháňam všetko, čo je ľahké.
Čo si raz pokojné, raz prudké?
Rodím sa vysoko a končím ďaleko, no nikdy neostanem na mieste. Mám brehy, prítoky aj ústie.
Cesta vody cez krajinu
Začínam vysoko, no nekončím tam. Ticho si razím cestu dolinou a cestou sa k mne pridávajú ďalšie pramene, až kým sa stratím v mori alebo v inej vode.
Na oblohe ma prekvapí aj cudzie meno
Niekedy som len vietor v listoch, inokedy názov, ktorý ľudia vyslovia nahlas a spájajú s pódiom. Tu však stačí pozrieť na oblohu: raz pôsobím pokojne, raz rozvírim všetko okolo.
Vyrastá pomaly, no mení celé okolie.
Z koreňov držím pôdu, z konárov chytám vietor a každú jar si obliekam nový plášť. Som pevný, no nie som skala, a v lese ma spoznáš aj bez zvuku.
Vietor ho nosí, ale nie je to oblak
Nie je to strom ani rieka, no v pohybe sa mení ako počasie. Keď sa zmení smer vetra, vie sa rozletieť po svete rýchlejšie než semeno zo stromu.
Meno, ktoré znie ako šum vetra
Niekedy ho počuť skôr než vidieť. Prejde korunami stromov, rozvlní trávu a vie schladiť horúci deň bez jediného dotyku.
Meno, ktoré znie ako človek, no patrí do hry prírody
Nie som strom ani rieka, ale vie ma niesť vietor aj šum lesa. Objavím sa na chvíľu a hneď zase zmiznem, akoby som ani nepatril svetu pod nohami.