Hádanka #25490:
Nevidno ma, no v tele viem narobiť rozruch.
Nepatrím ani do lesa, ani k rieke, no často sa o mne hovorí pri zdraví srdca a ciev. Som látka, ktorú telo pozná od prírody, ale keď ma je priveľa, začnem robiť problémy.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Nevidno ma, no v tele viem narobiť rozruch.
Nepatrím ani do lesa, ani k rieke, no často sa o mne hovorí pri zdraví srdca a ciev. Som látka, ktorú telo pozná od prírody, ale keď ma je priveľa, začnem robiť problémy.
Tichý hrom vo vnútri tela
Nie som vietor ani dážď, no keď ma je veľa, príroda v tele sa naruší. Objavujem sa potichu a dlho si ma nik nevšimne, kým nezačne byť problém.
V tráve sa skrýva drobný nepriateľ
Nevidíš ma na prvý pohľad, no ak je ma priveľa, cievy prestanú byť pružné ako mladý prút. S prírodou ma spája skôr to, čo je v jedle, než les či dážď.
Tichý návštevník, čo si nevie vybrať medailu
Nespadnem zo stromu ani z oblakov, no v tele si robím vlastný priestor. Keď ma je priveľa, neznie to ako búrka, ale dlhodobo dokážem narobiť veľký neporiadok.
Nevidno ma na lúke, ale v tele viem robiť neplechu.
Som látka, ktorú si telo vyrába samo, no pri prebytku sa rada usádza tam, kde nemá. Nepatrím do lesa ani do rieky, hoci o mne často hovoria pri vyšetrení krvi.
Neviditeľný spolucestujúci v tele
Nepatrím do lesa ani k rieke, no aj tak ma nájdeš v živých organizmoch. Keď ma je priveľa, rád sa ukladám na nesprávne miesta a potichu spôsobím problém.
Je tichý, no vie znepríjemniť cestu.
Nie je to vietor ani dážď, ale často prichádza po nich v jedálničku a v tele vie narobiť neplechu. Sám ho nevidíš, len jeho stopu v krvi a v cievach.
Nenápadný sprievodca pri pohybe žíl
Nie som strom ani kvet, no môžem sa skrývať v rieke aj v mori. Keď je ho v tele priveľa, lekár spozornie, hoci vonku na mne nič nevidno.
V prírode ma nevidno, no telo ma cíti
Nie som rieka ani vietor, no vnútri ľudí sa so mnou ráta. Keď ma je priveľa, vie to potrápiť srdce aj cievy a často si ma ľudia strážia pri jedle.
Tvorím tieň aj bez pohybu
Rastiem pomaly, no držím pri sebe svah aj dvor. Na jar ma zdobia púčiky, v lete vrhám tieň a keď prídem o listy, stále stojím na tom istom mieste.