Hádanka #23996:
Crtam krajinu, ale sam sa nikdy nezastavim.
Rodim sa vysoko alebo z dazda a cestujem cez doliny, kym nezmiznem v inom vodnom svete. Nie som more ani jazero, no viem pretat krajinu na dve casti.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Crtam krajinu, ale sam sa nikdy nezastavim.
Rodim sa vysoko alebo z dazda a cestujem cez doliny, kym nezmiznem v inom vodnom svete. Nie som more ani jazero, no viem pretat krajinu na dve casti.
Nesiem tieň aj život, bez slov a bez nôh
Rastiem pomaly, no pamätám si vietor aj roky dažďa. Keď ma obídeš, môžeš nájsť tieň, plody alebo dutinu, ale sám som len tichý svedok miesta.
Cesta vody, ktorá nikdy nestojí.
Rodí sa vysoko, no domov má ďaleko v diaľke. Keď míňa kamene a brehy, mení krajinu po milimetroch a vždy si nájde vlastný smer.
Rastiem, ale nechodím.
Vyrastám zo zeme, no nepohybujem sa. Každý rok pridám ďalšiu vrstvu a v horúčave dávam tieň, hoci nemám strechu.
Nemám nohy, a predsa sa ma nik neobíde
Z diaľky vyzerám ako tichý obor, no kto ku mne vystúpa, cíti chlad a vietor aj uprostred leta. Môžem mať les na úpätí a sneh na pleciach.
Kam sa vyšplhá aj pohľad
Z doliny vyzerám ako tichý obr, no zhora na mňa tlačí vietor a chlad. Kto ku mne ide, vie, že každým krokom ubúda stromov a pribúda výhľad.
Stojím roky a predsa rastiem
Na jar obliekam nový kabát, v lete dám tieň a na jeseň púšťam listy ako drobné listy z knihy. Som tichý sused v lese aj pri dome.
Tichý svedok rokov
Nechodím, a predsa sa počas rokov presúvam vyššie aj ďalej od pôdy. V lete tienim, v zime stojím nahý, no stále držím nebo nad hlavou ako zelený dáždnik.
Prichádza potichu, no počuť ho skôr než vidieť.
Najprv cítiš jeho chlad na tvári, až potom sa objavia kvapky na skle a vôňa zeme. Niekedy trvá minútu, inokedy celý deň a mení cestu na lesklú stuhu.
Tečie ďalej, aj keď ju nikto nenesie
Začínam vysoko v horách a cestou zbieram ďalšie pramene. Rozdeľujem krajinu, no zároveň spájam mestá, mosty a brehy.