Hádanka #9611:
Stojím vysoko, no nikam neodchádzam
Mám vrchol, svahy aj chodníky, ale nie som dom. Keď na mňa vylezieš, vidíš ďaleko do krajiny a vietor ma obchádza z oboch strán.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Stojím vysoko, no nikam neodchádzam
Mám vrchol, svahy aj chodníky, ale nie som dom. Keď na mňa vylezieš, vidíš ďaleko do krajiny a vietor ma obchádza z oboch strán.
Nevidíš ho, ale mení smer trávy
Niekedy ma cítiš skôr, než ma počuješ. Naberiem silu na rovine, v úžine sa pretlačím a v korunách stromov píšem neviditeľné vlny.
Stúpaš a svet sa mení
Čím vyššie na mňa ideš, tým chladnejší býva vzduch a menší hluk z doliny. Mám svahy, vrchol aj chodníky, no nie som les ani údolie.
Stúpa vysoko nad krajinou
Z diaľky vyzerám ticho a nehybne, no z môjho svahu sa mení vietor aj voda. Čím vyššie ku mne ideš, tým viac sa dych skracuje.
Ticho rastie, no drží krajinu pokope
Ráno po mne steká rosa, v lete dávam tieň a v zime zostávajú po mne len holé ramená. Nie som hora ani kvet, no v lese ma vidno zďaleka.
Mieri jedným smerom, ale nikdy nestojí.
Začína v horách alebo v lese a cestou sa k nej pridávajú menšie prítoky. Nakoniec si nájde vlastnú trasu k väčšiemu cieľu.
Stojím, aj keď vietor mení všetko okolo mňa.
Mám korunu, no nenosím ju na hlave. V horúčave dám tieň, na jeseň môžem prísť o šaty a keď sa ma dotkne sekera, zostanú po mne len letokruhy.
Nespí, ale stále putuje krajinou.
Raz je úzka ako stuha, raz široká ako cesta pre lode. Berie so sebou dážď z hôr a cestou sa mení, kým sa nakoniec stratí v inom veľkom vode.
Vidíš ho, až keď sa pohne
Nevidno ma držať v dlani, no viem rozhýbať listy aj vlny na tráve. Niekedy som len slabý šepot, inokedy som taký silný, že mi ľudia musia privrieť okno.
Žije dlho a rastie potichu
Nemá nohy, no za roky prejde z malého výhonku do tieňa, pod ktorým sa dá ukryť celá rodina. Vetrí mu koruna, pije cez korene a každé leto mení tvár. Čo je to?