Hádanka #14614:
Nevidno ma, ale hýbem svetom okolo seba.
Keď sa rozbehnem cez údolie, tráva sa ohne a voda sa začne čeriť. Nie som dážď ani hmla, no podľa mňa sa mení tvar plachiet aj korún stromov.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Nevidno ma, ale hýbem svetom okolo seba.
Keď sa rozbehnem cez údolie, tráva sa ohne a voda sa začne čeriť. Nie som dážď ani hmla, no podľa mňa sa mení tvar plachiet aj korún stromov.
Cesta, čo sa nikdy nezastaví
Začínam v horách a neskôr sa mením na široký pás cez krajinu. Voda v ňom beží jedným smerom a brehy ma často vedú cez lúky aj mestá.
Vrchol, čo mení krajinu aj počasie
Z diaľky som len čiarou obzoru, no zblízka ma treba rešpektovať. Vyliezť na mňa znamená meniť dych, výhľad aj odvahu v jednom kroku.
Cestujem bez kolies a bez nôh
Môžem byť úzka aj široká, pokojná aj divoká, no stále mierim ďalej. Niekde ma prehradí most, inde ma sledujú brehy a ja si aj tak hľadám cestu k väčšiemu cieľu.
Rastie do výšky, no nedá sa zasadnúť
Z diaľky vyzerám pokojne, no moja cesta hore býva tvrdá a kľukatá. Hore je iný vzduch, menej stromov a viac vetra, a predsa tam ľudia mieria dobrovoľne.
Vyrastám potichu, no mením krajinu
Začínam ako malý výhonok a časom dávam tieň, listy aj plody. Keď sa na mňa dívate zďaleka, vyzerám ako zelená koruna s pevným kmeňom.
Vyrastám mlčky, no mením celý výhľad.
Začínam tam, kde sa cesta unaví a dych sa skracuje. Z môjho chrbta vidno ďaleko, ale dostať sa ku mne znamená ísť vyššie a vyššie.
Cesta vody cez krajinu
Narodím sa vysoko v horách a ďalej si hľadám cestu dolu. Niekedy som úzka a tichá, inokedy široká a prudká.
Neviditeľný maliar, čo mení krajinu každý deň
Raz ma cítiš ako jemný šepot, inokedy ako päsť do tváre. Som v korunách stromov, na hladine aj na hrebeni hôr, no nedá sa ma chytiť do hrste.
Cesta, ktorá nikdy nestojí
Nemám nohy, a predsa si prerážam cestu krajinou. Raz som úzka a tichá, inokedy sa valím tak rýchlo, že mením brehy aj mosty.