Hádanka #13123:
Nemenná stráž nad obzorom
Keď sa na mňa pozeráš z diaľky, vyzerám ako pokojný chrbát zeme. Hore býva chladnejšie a voda zo mňa často začína svoju dlhú cestu.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Nemenná stráž nad obzorom
Keď sa na mňa pozeráš z diaľky, vyzerám ako pokojný chrbát zeme. Hore býva chladnejšie a voda zo mňa často začína svoju dlhú cestu.
Ticho stojí, no mení svet okolo seba
Z diaľky vyzerám ako veľký chrbát zeme. V zime nosím sneh, v lete vrhám tieň a z môjho svahu často vidno ďaleký kraj. Čo som?
Nevidno ho, ale vie poriadne zmeniť deň
Keď sa opiera do stromov, ohýba ich bez dotyku. Niekedy prinesie vôňu dažďa, inokedy len pustú zimu do tváre. Čo je to?
Cesta, čo sa nikdy nevracia späť
Začínam v horách ako tenký prameň a cestou do seba zbieram ďalšie. Nezastavím sa ani na chvíľu, len sa stále ženiem ďalej, kým sa nezmiešam s väčším celkom.
Vyzerám pevne, no čas ma pomaly mení.
Z diaľky pôsobím nemenne, ale po rokoch ma vietor, mráz aj voda pretvárajú. Kto ku mne stúpa, vidí svet zhora a zistí, že cesta nekončí pri mojom svahu.
Keď sa rozbehne, listy začnú rozprávať
Niekedy je len jemný dotyk na lícach, inokedy vie ohnúť strom aj rozfúkať cestu. Nevidíš ma, ale cítiš ma všade okolo seba, keď sa zmení počasie.
Strieborná stopa krajiny
Začína v horách a cestou zbiera vodu z ďalších miest. Nejde späť, ale stále sa posúva dopredu a môže byť úzka aj široká.
Nemá nohy, a predsa mení krajinu.
Začína v tichu a rastie z prameňov, čo sa spájajú cestou. Niekedy je úzka ako stuha, inokedy široká a hlučná, no vždy sa posúva len jedným smerom. Na mape ju vedieš ako čiaru, v prírode ako silu.
Cesta, ktorá nikdy nespí
Začína ako tenký pramienok vysoko v horách a cestou zbiera dážď aj potôčiky. Nikdy nekráča späť, len si trpezlivo hľadá širšie koryto až do diaľky.
Tichý obr nad krajinou
Z diaľky vyzerám ako hranica neba, no pri mojich nohách sa rodia potoky a hmla. Čím vyššie ku mne ideš, tým chladnejší je vzduch a tichšie znejú tvoje kroky.