Hádanka #14839:
Nevidíš ma, no hýbem svetom
Raz len šepcem v korunách stromov, inokedy rozvlním hladinu aj oblak prachu na ceste. Nemám ruky ani nohy, a predsa viem tlačiť všetko, čo je ľahké.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Nevidíš ma, no hýbem svetom
Raz len šepcem v korunách stromov, inokedy rozvlním hladinu aj oblak prachu na ceste. Nemám ruky ani nohy, a predsa viem tlačiť všetko, čo je ľahké.
Nevidno ma, ale hýbem svetom.
Na stromoch kreslím tanec a na lúke mením smer trávy. Keď zosilniem, zatvárajú sa dvere aj okná.
Niekedy šumím ticho, inokedy bubnujem na strechy.
Padám z výšky, no nie som kameň. Keď ma je veľa, zem vonia inak a chodníky sa menia na lesklé pásy.
Vysoká, tichá a s vrcholom v oblakoch.
Keď sa na mňa pozeráš zdola, zdám sa obrovská a schodná len pre odvážnych. Niekedy ma pokrýva sneh, inokedy kamene a lesy na svahoch.
Nevidíš ma, no všade mením smer vecí
V lese ohýbam konáre, na kopci zjemňujem kroky a pri mori viem rozbúriť hladinu. Nemám tvár ani ruky, no keď prídem, cítiť ma v každom pohybe.
Nemám nohy, ale nesiem oblohu bližšie
Zo spodu pôsobím pevne a mlčky, no z diaľky sa mením s hmlou a svetlom. Čím vyššie ku mne ideš, tým viac vzduchu počuješ namiesto ľudí.
Ticho stojím, ale mením svet okolo seba
Raz som holý, raz plný tieňa a šumu, no stále zostávam na tom istom mieste. Keď prší, pijem cez korene, keď svieti slnko, dávam chlad a úkryt.
Drží ma zem, no siaham vyššie než dom.
Počas roka sa mením bez slova: raz som holý, raz hustý, inokedy voňavý kvitnem len chvíľu. Koreňom pijem z pôdy a korunou dávam tieň aj úkryt.
Cesta vody krajinou
Neviem stáť na mieste. Raz sa pretlačím lesom, inokedy sa rozšírim do nížiny a vždy si hľadám cestu ďalej, až kým sa nestratím vo väčšom objatí.
Vyrastám potichu, no mením krajinu roky
Mám kmienok, korunu a v tieňoch podo mnou sa schová aj unavený turista. Na jar sa odievám do zelene, na jeseň púšťam farby a v zime stojím bez ozdôb, no stále držím miesto.