Hádanka #15033:
Má telo, čo rastie do výšky a pamätá si roky
Stojím na jednom mieste, no každú jar sa mením. Mám korunu, kmeň a ticho držím v sebe letokruhy, ktoré prezrádzajú môj vek aj suché roky.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Má telo, čo rastie do výšky a pamätá si roky
Stojím na jednom mieste, no každú jar sa mením. Mám korunu, kmeň a ticho držím v sebe letokruhy, ktoré prezrádzajú môj vek aj suché roky.
Držím tieň, ale nepohnem sa z miesta.
Mám korene hlboko v zemi a konáre vysoko k nebu. Na jar sa obliekam do listov a v lete dávam chladný tieň.
Keď sa pozeráš hore, mením obzor
Zo zeme vyzerám ako spánok krajiny, no prechod cez mňa vie poriadne preveriť dych. Na vrchu býva ticho, ale cesta tam tichá rozhodne nie je.
Vidíš ma, ale nikdy ma neuchopíš
Na liste sa prejdem bez nôh a v korunách stromov viem znieť ako šepot aj pískanie. Keď zosilniem, prinášam zmenu počasia aj pohyb do tichého lesa.
Nevie stáť na mieste ani na chvíľu
Rodím sa vysoko a putujem nízko, kým si nájdem širší priestor. Niekedy som pokojná, inokedy beriem so sebou lode aj mosty v myšlienkach.
Tvorím cestu, aj keď sa nikdy nevraciam.
Začínam potichu v horách a potom beriem so sebou všetko, čo stretne môj tok. Pretekám krajinou, kým sa nepozdvihnem v inom objatí.
Stojí vysoko, ale stále nie je nebeská
Čím vyššie po mne ideš, tým viac ti dochádza dych aj rozhľad sa mení. Z diaľky vyzerám pevne a pokojne, no v okolí mňa sa rodia pramene, tieň aj skutočné výzvy.
Tekutá cesta cez krajinu
Nechodím po ceste, no aj tak putujem krajinou. Raz som pokojná, inokedy silná a všetko okolo mením, kým sa nakoniec stratím v inom veľkom objatí.
Tichý svedok rokov, čo sa nehýbe
Rastiem pomaly, no pamätám si vietor, dážď aj letá. Môžem dať tieň, ovocie alebo len tiché miesto pod konármi, kde sa zastaví čas.
Cesta, čo nikdy nezostane stáť
Začínam v horách ako tenký prameň a postupne rastiem, až kým sa stratím vo väčšej vode. Nesiem kamene, listy aj príbehy krajiny.