Hádanka #13331:
Tichý strážca, čo rastie smerom k oblohe
Mám korene pod zemou, no listy alebo ihličie ukazujem svetu vysoko nad ňou. V lete dávam tieň, na jeseň sa mením a v lese som stálicou.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Tichý strážca, čo rastie smerom k oblohe
Mám korene pod zemou, no listy alebo ihličie ukazujem svetu vysoko nad ňou. V lete dávam tieň, na jeseň sa mením a v lese som stálicou.
Čo sa týči nad lesom a mieri k oblakom?
Z diaľky ma spoznáš podľa tvaru, no zblízka sa mením s každým svahom a počasie si na mne skúša nálady. Kto ku mne ide, vie, že každý krok stojí viac síl než v údolí.
Bez listov nie som celý a predsa žijem
V lete dávam tieň a v zime stojím ticho, kým neprišla jar. Zo zeme pijem vodu, no do oblakov sa nedostanem.
Stojím, no stále pracujem
Zakotvený v zemi nepobehnem, a predsa na mne rastie život aj tieň. V lete dávam chlad, na jeseň šuštím a cez zimu len čakám, kým sa znova ozvem.
Veľké ticho nad lesom
Z diaľky vyzerám ako prekážka na obzore, no zblízka v sebe skrývam chodníky, kamene aj sneh. Čím vyššie vystúpiš, tým viac sa ti svet pod nohami zmenší.
Môj smer sa mení, no cieľom je vždy ďaleko.
Začínam ako úzky prúd medzi kameňmi, no zbieram ďalšie vody z okolia. Nie som chodník, a predsa si ma ľudia pamätajú podľa zákrut aj mostov.
Tichý obyvateľ lesa
Držím zem, hoci sa nehýbem z miesta. Na jar ma zdobia listy a v lete dávam tieň, pod ktorým sa dá na chvíľu skryť pred slnkom.
Tichý vešiak pre vtáky a tieň pre ľudí
Nerastiem naraz, ale rokmi si do výšky aj šírky zapisujem čas. Keď príde vietor, moje konáre rozprávajú bez slov a koruna dáva v lete chladnejší kút.
Na obzore sa týči a mení sa s výškou.
Zo zdola pôsobím ako stena a zhora často chytám chlad aj sneh. Les ma môže obkolesiť, no ja stále trčím vyššie než stromy okolo.
Cesta, čo nikdy nezostane na mieste
Som pohyb bez nôh a moja stopa mení krajinu cestou. Raz sa stratím v tichom úseku, inokedy sa rozšírim do širokej hladiny, ale stále bežím k väčšiemu celku.