Hádanka #14929:
Narastám potichu a tienim dlho
Mám korene hlboko v zemi, no ruky smerujú k nebu. V lete dávam tieň, na jeseň mením farby a v zime stojím bez slov.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Narastám potichu a tienim dlho
Mám korene hlboko v zemi, no ruky smerujú k nebu. V lete dávam tieň, na jeseň mením farby a v zime stojím bez slov.
Cesta, ktorú voda nikdy nekráča späť
Narodím sa vo vysokej tichej vode a putujem krajinou, kým sa nerozplyniem v širšom objatí. Mám brehy, prítoky aj meandre, no nikdy nestojím.
Dotýkam sa oblakov
Keď ku mne stúpaš, vzduch redne a krok sa spomaľuje. Z diaľky vyzerám ticho, no viem schovať slnko aj dolinu za vlastný tieň.
Ticho stojím, no mením obzor
Z diaľky vyzerám pokojne, no môj vrchol sa často stráca v oblakoch. Cestou ku mne rozhoduje dych aj výdrž a môj tieň padá ďalej než by čakal každý turista.
Nerastiem zo dňa na deň, ale z roka na rok.
V lete dávam tieň a na jar nové listy. Mám korene hlboko v zemi, no dotýkam sa oblohy len konármi, ktoré sa vedia hýbať aj bez nôh.
Tichý strážca krajiny nad oblakmi
Na mape ma vidno ako ostrý tieň a v zime nosím biely klobúk. Hore sa šliape ťažko, no z môjho svahu pramenia vody, ktoré potom utekajú dolu.
Krivím cestu, no idem stále dopredu
Rodím sa vysoko a cestou zbieram mená aj pramene z mnohých strán. Môžem byť úzka ako stuha, ale aj široká a lenivá; bez mňa by sa krajina vyfarbila úplne inak.
Cesta, čo nikdy nestojí na mieste
Narodím sa vysoko v horách a cez údolia si razím vlastnú stopu. Som úzka, no viem rozliať sa do šírky, a bez mostov by si ma len ťažko prekročil.
Rastie pomaly, no drží krajinu pohromade.
Mám korene hlboko v zemi a konáre natiahnuté k nebu. V lete dávam tieň, na jeseň púšťam listy a v lese ma neprehliadneš.
Stojím vysoko, no nepohnem sa ani o krok
Z diaľky ma vidíš skôr než počuješ rieku pri nohách. Môžem byť holá, zasnežená aj zalesnená, no vždy čnievam nad krajinu. Čo som?