Hádanka #13231:
Držím sa zeme, no siaham k nebu
Na jar ma zdobia nové príbehy v listoch, v lete tienim, na jeseň púšťam farby a v zime stojím nahý, no stále na tom istom mieste. Rastiem z koreňov, ktoré nik nevidí.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Držím sa zeme, no siaham k nebu
Na jar ma zdobia nové príbehy v listoch, v lete tienim, na jeseň púšťam farby a v zime stojím nahý, no stále na tom istom mieste. Rastiem z koreňov, ktoré nik nevidí.
Dotýka sa oblakov, no nie je vták
Zo zeme rastiem vysoko a na vrchu ma občas pokrýva sneh. Keď stojím sám, vidno ma zďaleka a cesta ku mne býva strmá.
Cestujem bez nôh, no stále niekam mierim
Raz som pokojná a raz divoká, no stále si hľadám cestu krajinou. Môžem deliť mestá, napájať polia aj šumieť v doline, kým ma nečaká širšie objatie.
Keď prídem, vzduch sa zmení.
Padám z oblohy po kvapkách a viem rozbiť ticho na streche aj v lese. Niekedy som jemný, inokedy silný tak, že všetci hľadajú prístrešok.
Tiché telo, no živý celý rok
Pijem cez korene a dýcham cez listy, aj keď sa nehýbem z miesta. Na jar sa mením rýchlejšie než obloha a v mojom tieni býva chladnejšie.
Tichý stĺp života v krajine
Pijem dážď cez korene a držím sa zeme pevnejšie než vietor. Na jar sa ozdobím zelenou korunou, no bez slov a bez krokov mením celé okolie.
Mám korunu, no nie som kráľ
Počas roka stojím na jednom mieste, no mením farby aj kabát. V lete dávam tieň a na jeseň pod seba púšťam listy.
Na mape som veľká, no zblízka sa mením
Z diaľky som len línia na obzore, no keď ku mne prídeš, zistíš, že mám svahy, chodníky aj ticho. V zime na mňa sadá sneh skôr než na údolie a vietor ma neobíde.
Vyčnievam, aj keď nič nehovorím
Z diaľky ma spoznáš podľa obrysu, nie podľa pohybu. Nie som strom ani budova, no keď sa ku mne blížiš, cesta zrazu viac stúpa než vedie.
Ticho stojím, no mením počasie pod nohami
Z diaľky vyzerám ako pevný múr zeme, no v mojom lone sa rodia pramene a chodníky. Kto ma chce zdolať, musí počítať s výškou, vetrom aj úzkym okrajom.