Hádanka #15198:
Raz som úzky pás, raz široká cesta vody.
Rodím sa vysoko, ale nefotím sa na jednom mieste. Obchádzam kamene, zjemňujem brehy a nakoniec sa stratím v niečom väčšom.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Raz som úzky pás, raz široká cesta vody.
Rodím sa vysoko, ale nefotím sa na jednom mieste. Obchádzam kamene, zjemňujem brehy a nakoniec sa stratím v niečom väčšom.
Cesta vody cez krajinu
Nevydržím stáť na mieste, aj keď ma občas spútajú kamene a mosty. Rodím sa vysoko a až po dlhej ceste sa stratím tam, kde sa moja voda rozpije do diaľky.
Voda, ktorá si vie nájsť vlastnú cestu.
Nechodím po ceste, ale stále niekam mierim. Obtekám kamene, spájam miesta a nakoniec sa strácam tam, kde je vody veľa.
Prídem nenápadne, no mením celý deň
Najprv ma počuť skôr než vidieť. Keď dopadnem na zem, listy sa lesknú a chodníky stíchnu; niekedy prinesiem úľavu, inokedy prekvapím bez varovania.
Keď prídem, vzduch rozpráva potichu
Najprv ma cítiš na lícach, potom ma počuješ na strechách. Bez maľovania viem zmeniť ulice na lesklé zrkadlo a záhrady na miesto, kde všetko hneď rastie živšie.
Príde ticho, ale vie prekvapiť.
Najprv cítiš vlhko vo vzduchu, potom začne bubnovať na strechy a listy. Keď sa skončím, cesty sú lesklé a kaluže pribudnú.
Keď príde, zem sa zmení na zrkadlo
Niekedy prídem potichu, inokedy bubnujem na strechy tak dlho, až sa všetko leskne. Bez mňa by kvety i potoky mali oveľa smädnejšie dni.
Nebeské kvapky bez parapetu
Prichádza v tenkých nitkách aj v hustom závoji a mení suchú zem na lesklú. Nevidíš ju vo vreci ani v pohári, ale cíti ju každý strom.
Keď obloha zmĺkne, prídem ja
Najprv sa len schovám v oblakoch, potom sa ozvem na strechách, listoch aj cestách. Niekedy prídem krátko, inokedy tak vytrvalo, že sa všetko leskne.
Prichádza bez dverí, no všetko navlhčí
Nevraví ani slovo, a predsa zrazu šuští strecha aj tráva. Niekedy je len jemný závoj, inokedy bubnuje tak dlho, až sa cesty lesknú ako sklo.