Hádanka #13527:
Vyrastá potichu, no mení krajinu na roky.
V lete hádžem tieň a v zime zostávam stáť bez slov. Z jedného kmeňa sa môžu rozbehnúť desiatky vetiev a podo mnou býva chladnejšie než okolo.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Vyrastá potichu, no mení krajinu na roky.
V lete hádžem tieň a v zime zostávam stáť bez slov. Z jedného kmeňa sa môžu rozbehnúť desiatky vetiev a podo mnou býva chladnejšie než okolo.
Keď príde, listy sa nevedia udržať.
Nevidíš ma, ale cítiš ma na tvári aj v korunách stromov. Raz som slabý šepot a raz viem rozvíriť prach aj obláčik na vode.
Stojím vysoko a mením obzor
Z diaľky ma vidíš skôr než strom pri nohách, no keď ku mne prídeš bližšie, musia sa ti zastať pľúca. Niekedy si obliekam oblaky a z vrcholu sa pozerám na krajinu pod sebou.
Z neba prichádza po kvapkách
Najprv sa ozve ticho v oblakoch, potom strecha začne spievať. Nechodím po jednom, skôr v húfoch a po mne býva zem sýtejšia a les voňavejší.
Z diaľky ma vidíš skôr než sa k tebe priblížim
Zo zeme sa dvíham vysoko a vrcholom často miznem v oblakoch. Na moje svahy sa nechodí pre rýchlosť, ale pre výhľad a ticho.
Neviditeľná sila, čo hýbe krajinou
Nechytíš ma do dlaní, no bez môjho tlaku sa listy ani plachty nepohnú. Niekedy som len šepot, inokedy viem ohnúť strom do strán.
Bez nej by sa krajina hýbala inak.
Rodím sa vysoko alebo v daždivom tichu a potom si vyrezávam cestu krajinou. Niekde som úzka, inde široká a pomalá, no stále nesiem vodu ďalej.
Plynulo kráčam krajinou, no nemám nohy
Začínam v horách alebo pri daždi a potom sa ticho predieram dolinou. Niekedy som úzky prúd, inokedy široká cesta vody.
Tichý obor nad údolím
Z diaľky vyzerám ako pevná stena, no vo mne sa mení počasie aj čas. Na svahoch rastú lesy, vyššie už len skaly a vietor. Keď ma obídu mraky, všetko podo mnou sa zrazu stratí v hĺbke.
Tichý strážca lesa
Rastiem roky na jednom mieste a z mojich konárov je tieň aj úkryt. Na jeseň sa prezliekam do farieb, no ani v zime neodchádzam.