Hádanka #15274:
Dotýkam sa neba, no nohy mám na zemi
Z diaľky vyzerám ako veľký vrchol, čo stojí sám alebo v rade s ďalšími. Nie som strom ani dom, no cestovateľ pri mne vie, že výstup nebude krátky. Čo som?
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Dotýkam sa neba, no nohy mám na zemi
Z diaľky vyzerám ako veľký vrchol, čo stojí sám alebo v rade s ďalšími. Nie som strom ani dom, no cestovateľ pri mne vie, že výstup nebude krátky. Čo som?
Stojím aj tam, kde by sa dalo len pádať
Mám korene, ale nie som ukrytý pod zemou. Rastieme roky, no bez nás by les stratil tieň, šum aj útočisko pre vtáky.
Nezastavím sa, no mám vrchol
Môžem byť obarená slnkom aj zahalená hmlou. Keď sa na mňa pozeráš zdola, vyzerám, akoby som strážila krajinu.
Ticho stojím nad krajinou
Z diaľky vyzerám ako prekážka, no zhora prinášam výhľad. Na mojom svahu sa mení počasie rýchlejšie než dole v údolí.
Niekam sa ponáhľam a pritom nikam neutekám
Raz som úzka ako šnúra, inokedy sa rozlejem do širokého pásu a stále mierim jedným smerom. Nesiem cestu pre lode, kamene aj slová medzi mestami.
Tichý svedok rokov v lese
Na jednom mieste stojím celé desaťročia, no stále sa mením s každou jarou a jeseňou. Mám kmienok, korunu aj tieň, pod ktorý sa schová aj unavený vták.
Niekam sa ponáhľam, no nikdy nezastanem
Rodím sa vo svahu alebo v horách a k moru dorazím po dlhej ceste. Niekedy som úzka, inokedy široká, no vždy si nesiem vlastný prúd.
Nad ňou je bližšie nebo
Z diaľky vyzerám pokojne, no zdola viem skryť cestu aj slnko. Ľudia ma šľapú krok za krokom, hoci ja sa nikam nepohnem.
Ticho rastie, no celý les si ho všimne.
Začína ako semienko ukryté v zemi a roky sa mení na tieň, vôňu aj domov pre vtáky. Keď príde vietor, jeho vetvy rozprávajú bez slov.
Cesta vody cez krajinu
Začínam ako tenký prúd a postupne zbieram ďalších menších pomocníkov. Nepokojne sa krútim medzi brehmi a nakoniec sa stratím vo väčšom cieli.