Hádanka #13621:
Rastie pomaly, no drží krajinu pokope.
Počítam roky v kruhoch a v lete dávam tieň bez slov. Niekedy ma zlomí vietor, no aj vtedy prezradím, čo som celý čas ukrýval pod kôrou.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Rastie pomaly, no drží krajinu pokope.
Počítam roky v kruhoch a v lete dávam tieň bez slov. Niekedy ma zlomí vietor, no aj vtedy prezradím, čo som celý čas ukrýval pod kôrou.
Z diaľky som len tichá línia na obzore
Stúpam vysoko a často ma obklopujú skaly, lesy či sneh. Kto ma chce zdolať, potrebuje výdrž aj pevnú obuv.
Cítiš ma skôr než ma vidíš
Neviem zostať na mieste a prechádzam cez stromy, strechy aj lúky. Niekedy len šepkám, inokedy tlačím dvere a mením smer dymu.
Držím krajinu, aj keď sa hýbe vietor.
Nemám nohy, no rastiem roky na jednom mieste. Na mne môžu rásť listy, kvety aj plody a v tieni podo mnou býva chladnejšie.
Ticho rastie, no mení celý kraj.
V lete dá tieň, na jeseň šepká listami a v zime stojí nahý, akoby strážil krajinu. Z malého semienka sa z neho stane dom pre vtáky aj úkryt pred vetrom.
Držím zem a mením sa s ročnými obdobiami
V lete dám tieň, na jeseň šuchocem a v zime vyzerám nahnevane, hoci len odpočívam. Rástol som pomaly z maličkého semienka a bez mojich vetiev by park stratil tvár. Čo som?
Neviditeľný maliar krajiny
Nemám ruky ani hlas, a predsa viem ohnúť stromy a rozvlniť hladinu. Niekedy len prebehneš okolo mňa, inokedy ti viem vziať šiltovku z hlavy. Čo som?
Z neba prichádzam nenápadne
Najprv ma cítiť skôr než vidieť. Keď prídem, strechy šumia, chodníky tmavnú a listy sa lesknú, no po chvíli môžem zmiznúť bez stopy.
Keď sa nebo zatiahne, prichádzam
Padám z oblakov v kvapkách a šumím na strechách aj v lese. Po mne sa leskne cesta a tráva sa napije, no nie som rieka ani more.
Stojím vysoko, no stále som v pohybe.
Nechodím, a predsa sa ku mne šplhá každý výletník. Z diaľky vyzerám pokojne, no vo vetre, snehu aj hmle ukazujem, aké je počasie tvrdé.