Hádanka #15375:
Keď sa zotmie nebo, prichádzam potichu.
Najprv len počuješ šum v korunách a potom začnú dopadať prvé kvapky. Po mne býva vzduch sviežejší a chodníky lesklejšie.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Keď sa zotmie nebo, prichádzam potichu.
Najprv len počuješ šum v korunách a potom začnú dopadať prvé kvapky. Po mne býva vzduch sviežejší a chodníky lesklejšie.
Cesta, čo nikdy nespí
Narodím sa vysoko, no na ceste ku mne pribúdajú ďalší spoločníci. Niekde som tichá, inde prudká, a bez mosta ma len ťažko prejdeš. Čo som?
Dom, ktorý vyrastá zo zeme
Najprv som len tenká línia v pôde, potom mi pribúdajú ramená a každý rok rastiem vyššie. Dávam tieň, šumím vo vetre a na jeseň sa viem premeniť na farby.
Stojím vysoko a dávam rozhľad
Keď ku mne stúpaš, vzduch býva chladnejší a cesta prudšia. Zhora vidíš ďalej než z údolia, no ešte stále som len súčasť krajiny.
Z diaľky ako múr, zblízka plný ciest
Nechodím, a predsa ma zdolávaš krok za krokom. Hore je chladnejšie, vietor prudší a výhľad väčší než pri mojom úpätí.
Má korunu, no nevládne
Stojím na jednom mieste, no každý rok sa mením: raz mám holé konáre, inokedy som plný listov. V mojom tieni sa dá schovať a v lese tvorím ticho aj vietor.
Keď sa zdvihnem, zmením obzor na výzvu
Nechodím, no mením krajinu na skúšku dychu a nôh. Z diaľky vyzerám pokojne, no kto ma začne stúpať, zistí, že výška vie byť hlučná aj bez vetra.
Nepohnem sa, no mením výhľad na celé okolie.
Mám úpätie aj vrchol, no nie som stavba. Z diaľky bývam modrá, zblízka skalnatá a kto ma zdolá, ten vidí ďalej než údolie podo mnou.
Stojím celé roky a mením sa s časom
Na jednom mieste vydržím dlho, no v priebehu roka mením plášť aj náladu. V lete dávam tieň, na jeseň sa zo mňa sype šušťanie a vetru len odpovedám šumom.
Kvapky z neba
Najprv ma cítiš vo vzduchu, potom počuješ na streche a až nakoniec vidíš, ako mením chodníky na lesklé stuhy. Bez mňa by zem bola smädná dlhšie.