Hádanka #13700:
Tiahne sa krajinou a pritom sa stále mení
Začínam vysoko a končím inde, no nikdy nestojím na mieste. Raz som úzka a tichá, inokedy široká a hlučná, podľa toho, čo mi dá počasie a svahy.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Tiahne sa krajinou a pritom sa stále mení
Začínam vysoko a končím inde, no nikdy nestojím na mieste. Raz som úzka a tichá, inokedy široká a hlučná, podľa toho, čo mi dá počasie a svahy.
Rastie tam, kde sa ticho mení na tieň.
Narastám rokmi a na mojich ramenách odpočíva vtáctvo aj vietor. Môžem byť nízky alebo obrovský, no vždy držím zem pevnejšie, než vyzerá.
Rastie pomaly, no drží krajinu pokope.
Počas roka mením šaty, ale miesto nemením. V korune mi šepká vietor a v tieni podo mnou sa dá oddýchnuť aj v horúci deň.
Stojí, no stále pracuje
Držím sa zeme, ale každý rok sa mením. Niekedy som útulný tieň, inokedy hluk vetra v korunách a domov pre vtáky aj hmyz.
Keď sa obloha zatiahne, objaví sa bez pozvania
Najprv ma počuť, až potom cítiť. Padám z oblakov v drobných kvapkách a bez mňa by bol les aj polia príliš suché.
Z diaľky pôsobím pokojne, zblízka bývam drsná
Na mape ma kreslia vysokou čiarou, no v skutočnosti mám svahy, chodníky aj výhľady, ktoré mení vietor. Podľa počasia viem zmiznúť v hmle alebo sa zablysť snehom.
Strieborná cesta v krajine
Nevyzerám stále rovnako, no stále sa pohybujem jedným smerom. Raz som pokojná a raz divoká, a pritom spájam hory, lesy aj mestá.
Keď sa dvere pohnú, hneď ma cítiť
Niekedy len šepkám v korunách stromov, inokedy zatlačím do tváre a rozbehnem lístie po ceste. Nie som voda, no viem rozhýbať všetko ľahké.
Neviditeľný režisér počasia
Nevidíš ma, no hýbem hladinou aj korunou stromov. Raz som len jemný dotyk, inokedy viem zavýjať cez údolie a zmeniť smer dymu.
Vystupujem vysoko nad lesom
Nepohnem sa z miesta, no z diaľky ma vidno ako veľký chrbát krajiny. Čím vyššie ideš, tým chladnejšie býva okolo mňa.