Hádanka #15462:
Stojím vysoko a mením sa podľa výstupu.
Čím vyššie ideš, tým je chladnejšie a výhľad širší. Môžem mať vrchol, svah aj chodník, ale nie som budova.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Stojím vysoko a mením sa podľa výstupu.
Čím vyššie ideš, tým je chladnejšie a výhľad širší. Môžem mať vrchol, svah aj chodník, ale nie som budova.
Rastiem pomaly, no držím krajinu pokope
Mám korene hlboko v zemi a korunu vysoko v svetle. V lete dávam tieň, na jeseň farby a v búrke vydržím viac, než sa zdá.
Strážca nad krajinou
Z diaľky pôsobím nehybne, no mením sa s počasím aj ročným obdobím. Na mojom svahu býva chladnejšie a na vrchole sa krajina rozlieva do diaľky.
Tichá stráž nad krajinou
Z diaľky vyzerám ako obrovský chrbát zeme a čím vyššie ma zdoláš, tým chladnejší býva vzduch. Na mojom vrchole býva vietor silnejší a výhľad širší.
Rastiem pomaly, no pamätám si roky v kruhoch
Keď ma zraní búrka, zostane to na mne celé roky. Pijem zo zeme, dýcham cez listy a v lete dávam tieň, pod ktorým sa dá ukryť pred slnkom.
Cesta vody, čo nikdy nespí
Rodím sa vysoko v horách, krútim sa cez lesy a mestá a po ceste zbieram prítoky. Nakoniec sa stratím v mori alebo v inom veľkom vode.
Tichý strážca lesa
Stojím na mieste, a predsa sa mením s ročnými obdobiami. V horúčave dávam tieň, na jeseň zhadzujem plášť a v korune mi spievajú vtáky.
Nevidno ma, ale hýbem krajinu aj vlajky
Niekedy som len jemný dotyk na lístkoch, inokedy viem prevrátiť dáždnik naruby. Nevidíš ma, no cítiš ma na tvári skôr, než sa objavím v korunách stromov. Čo som?
Ticho rastie, no drží celý kraj
Zem ma živí, vietor so mnou rozpráva a dážď mi vracia silu. Počítajú podľa mňa letokruhy a v mojom tieni sa dá skryť aj horúčava dňa.
Keď prichádzam, vôňa zeme sa zmení.
Neklopem na dvere, no všetko sa zrazu leskne. Raz som jemný šepot, inokedy bubnovanie na streche, a bez mňa by sa polia len ťažko napili.