Hádanka #15554:
Má korunu, ale nie je kráľ
Stojím na jednom mieste, no v mojom tieni sa dá oddýchnuť. Na jar sa obliekam do zelene, na jeseň zhadzujem šaty a aj tak zostávam na svojom mieste.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Má korunu, ale nie je kráľ
Stojím na jednom mieste, no v mojom tieni sa dá oddýchnuť. Na jar sa obliekam do zelene, na jeseň zhadzujem šaty a aj tak zostávam na svojom mieste.
Prichádzam potichu a mením krajinu bez slov.
Najprv ma cítiš vo vzduchu, až potom vidíš na ceste drobné bodky. Dokážem ukryť výhľad na les aj zmeniť pach zeme na sviežu vôňu. Čo som, keď sa objavím z oblakov?
Cesta, ktorá nikdy nespí
Začínam vysoko v horách, no nekončím tam. Beriem so sebou listy, kamene aj príbehy krajiny a potichu mením smer, kým sa stratím v diaľke.
Nevidno ma, no mením krajinu každú minútu
Nemám ruky ani nohy, a predsa viem ohýbať stromy. Raz som len šepot medzi listami, inokedy sa zmením na poryv, čo zatvorí okno. Keď utícham, príroda znie celkom inak.
Čím som vyššia, tým je vzduch redší
Z diaľky vyzerám pokojne, no moju tvár mení vietor, sneh aj dážď. Ľudia ma zdolávajú po serpentínach a z vrcholu býva svet akoby menší.
Neviditeľný šikovný pomocník v prírode
Niekedy len pohladí listy, inokedy sa opiera do stromov tak, že ohýba konáre. Necítiš ho v ruke, no vieš presne, kedy prišiel.
Držím nebo aj zem, no sám sa nehýbem.
Celý rok mlčky rastiem a do výšky si držím vlastný príbeh v kruhoch. Po vetre ma spoznáš skôr, než ma uvidíš, lebo šumím bez slov a dávam tieň.
Ticho rastie do výšky
Zdola vyzerám ako dlhá cesta k oblohe, no hore ma často čaká chlad a menej vzduchu. Kto ku mne stúpa, zistí, že každý krok stojí viac síl než ten predchádzajúci.
Keď sa skryje slnko, prichádzam ja
Nepotrebujem, aby ma niekto nalieval z pohára. Padám z neba po kvapkách, šumím na strechách a mením pach lesa na svieži.
Neviditeľný maliar krajiny
Niekedy poháňam mraky, inokedy viem zo stromov vytriasť posledné listy. Cítiš ma skôr na koži než očami a mením sa rýchlejšie než obloha.