Hádanka #24066:
Tichý rok čo rok rastie
Mám korene hlboko, no k nebu sa hrniem bez cieľa. Na jar nesiem nový šat, v lete tieň a v zime ostanem stáť ako spomienka na vietor.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Tichý rok čo rok rastie
Mám korene hlboko, no k nebu sa hrniem bez cieľa. Na jar nesiem nový šat, v lete tieň a v zime ostanem stáť ako spomienka na vietor.
Keď sa nebo zatiahne, začnem koncert
Prichádzam z oblakov a jemne bubnujem na strechy, listy aj okná. Po mne býva vzduch sviežejší a chodníky lesklé.
Neviditeľný hráč v korunách stromov
Nerozbalím sa do tvaru, no viem roztočiť mlyn aj rozhádzať listy po lese. Raz som len šepot, inokedy silný nápor, čo sa opiera do tváre. Čo to je?
Strážca tieňa, vetra aj vtáčích hniezd
Mám korene hlboko pod zemou, no tvár ukazujem oblohe. V lete dávam tieň, na jeseň mením šaty a v zime stojím ticho ako strážca krajiny.
Tichý strážca s korunami v oblakoch
Mám kmeň, vetvy aj listy, no neviem sa pohnúť z miesta. Počas roka sa mením, v lete chladím tieňom a na jeseň púšťam farby na zem.
Nesiem správu z hôr do mora
Rodím sa vysoko, no neostávam na jednom mieste. Kade idem, mením krajinu okolo seba a niekedy ma ľudia sledujú mostom, inokedy len pohľadom.
Hýbem stromami bez rúk
Nemám telo, no hýbem stromami a rozvlňujem trávu. Keď prebehnem krajinou, v korunách ma počuť skôr, než ma cítiť na tvári.
Nevidíš ma, no mením stromom deň
Keď som jemný, hýbem len listami a vlasy ti šibnem do tváre. Keď zosilniem, nútim dvere vŕzgať a voda na jazere sa začne tváriť nepokojne.
Tichý svedok, čo rastie do výšky
Stojím roky na jednom mieste, no stále sa mením. Na mne sa učí vietor, v mojom tieni sa schováva horúčava a bez mňa je les len polovičný.
Bez neho by záhrada mlčala inak
Prídem potichu a nechám vzduch zmäknúť. Vtedy sa strechy lesknú, zem sa nadýchne a prach sa zmení na vôňu mokrej pôdy.