Hádanka #9657:
Príroda vie byť aj meno na papieri.
V rieke ma nenájdeš, no v lese sa moje meno zjaví v knihách a na tabuliach. Nie som strom ani kvet, skôr človek z veľkej krajiny a titulov.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Príroda vie byť aj meno na papieri.
V rieke ma nenájdeš, no v lese sa moje meno zjaví v knihách a na tabuliach. Nie som strom ani kvet, skôr človek z veľkej krajiny a titulov.
Meno z paláca, no v prírode znie cudzo.
V názve mám princa, ale nie som rozprávka ani lesný tvor. Ľudia ma poznajú skôr z kroník a titulkov než z túry či dažďa.
Meno, ktoré pozná celý svet aj pre lesy
Na verejnosti ma často vidno pri ochrane lesov a divokej prírody. Nie som lesník ani zoológ, ale moje meno býva spájané s projektmi, kde ide o stromy, oceány a zvieratá.
Cesta, čo sa nikdy nevracia späť
Vyrastiem v horách a po ceste zbieram mená menších tokov. Raz som úzka ako chodník, inokedy široká a silná, no stále mierim ďalej, až ma niečo veľké zastaví.
Stojí, ale putuje do výšky
Začínam ako semienko schované pod zemou a časom sa zmením na tieň aj úkryt. V zime mlčím, v lete šepkám vetru a často si pamätám viac rokov než ľudia.
Stojím vysoko, no nikam neodchádzam
Mám vrchol, svahy aj chodníky, ale nie som dom. Keď na mňa vylezieš, vidíš ďaleko do krajiny a vietor ma obchádza z oboch strán.
Nevidíš ho, ale mení smer trávy
Niekedy ma cítiš skôr, než ma počuješ. Naberiem silu na rovine, v úžine sa pretlačím a v korunách stromov píšem neviditeľné vlny.
Stúpaš a svet sa mení
Čím vyššie na mňa ideš, tým chladnejší býva vzduch a menší hluk z doliny. Mám svahy, vrchol aj chodníky, no nie som les ani údolie.
Stúpa vysoko nad krajinou
Z diaľky vyzerám ticho a nehybne, no z môjho svahu sa mení vietor aj voda. Čím vyššie ku mne ideš, tým viac sa dych skracuje.
Ticho rastie, no drží krajinu pokope
Ráno po mne steká rosa, v lete dávam tieň a v zime zostávajú po mne len holé ramená. Nie som hora ani kvet, no v lese ma vidno zďaleka.