Hádanka #13866:
Tichý svedok rokov aj vetra
Stojím na mieste, no stále rástem. Každá moja vrstva ukrýva čas a v horúčave dávam tieň, v jeseni listy.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Tichý svedok rokov aj vetra
Stojím na mieste, no stále rástem. Každá moja vrstva ukrýva čas a v horúčave dávam tieň, v jeseni listy.
Keď sa obloha zatiahne, začína príbeh
Prichádzam v tichých kvapkách aj v prudkom šume. V lese rozvoniava zem a na okne kreslím drobné stopy.
Nepohybujem sa sama, ale stále kráčam ďalej.
Raz som úzka a tichá, inokedy široká a rýchla. Nesiem vodu krajinou, míňam kamene, lúky aj mosty, no nikdy nezostávam stáť.
Môj tvar sa mení, no cesta zostáva
Raz som tichá a úzka, inokedy sa rozlejem do šírky a zoberiem so sebou aj kus brehu. Bez kolies a bez nôh viem prejsť cez krajinu a napokon sa stratím vo väčšom objatí.
Tichý obr, čo vyrastá do oblakov
Nepohnem sa, no mením krajinu viac než mnohé cesty. Na mojom chrbte sa stráca hmla, spod mňa často tečie voda a v zime bývam najbielejší.
Čo rastie nahor, hoci je pevne spojené so zemou?
Má korene hlboko v pôde, no ruky mu nahrádzajú konáre. V lete dáva tieň, na jeseň mení farby a často v ňom býva viac života, než sa zdá.
Cesta vody cez krajinu
Neraz ma vidíš ako tenký pruh, inokedy som široká a tichá. Tečiem z hôr cez lúky aj mestá a na konci sa často stratím vo väčšej vode.
Tichý strážca, čo rastie do nebies
Mám kmene, konáre aj roky v sebe, a predsa sa nepohnem z miesta. Jedni vo mne hľadajú tieň, iní stavbu; keď ma zraní sekera, dlho to cíti celé okolie. Nie som len drevo na kúrenie.
Neviditeľný hostiteľ listov a plachiet
Nemám vlastnú tvár, no cítia ma stromy aj more. Raz hladím a inokedy tlačím tak silno, že posúvam mraky aj plachty lodí.
Má korunu, ale nenosí ju na hlave
Počas roka mením šaty, no zostávam na jednom mieste. V lete dávam tieň, v jeseni nechám padať listy a v mojich konároch si hľadajú domov vtáky.