Hádanka #15697:
Raz ma obídeš po moste, raz ťa odnesiem ja.
Rodím sa v horách, no nechcem tam zostať. Nosím so sebou kamene, listy aj tajomstvá lesa a nakoniec sa stratím vo väčšej vode.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Raz ma obídeš po moste, raz ťa odnesiem ja.
Rodím sa v horách, no nechcem tam zostať. Nosím so sebou kamene, listy aj tajomstvá lesa a nakoniec sa stratím vo väčšej vode.
Tichý strážca zeme a oblohy
Mám korene pevne v zemi, no ruky dvíham k svetlu. Na jar sa ozdobím novým šatom, v lete dávam tieň a v zime stojím bez listov, no stále tam som.
Cesta vody cez krajinu
Rodím sa vysoko a potom sa bez prestávky ponáhľam dolu. Obtekám kamene, krútim sa v zákrutách a na konci sa často stratím v inom, väčšom objatí.
Nevidno ma, no mením smer sveta
Raz hladím lístie, inokedy tlčiem do okien a pred sebou tlačím mraky. Nechytíš ma do dlane, no cítiš ma na koži aj v korunách stromov. Čo som?
Nevidíš ma, no cítiš ma na koži.
Viem rozkolísať konáre aj bez dotyku ruky a na kopci zjemním ticho na šelest. Niekedy som len ľahký závan, inokedy viem narátať padajúce čiapky.
Nevidíš ma, no cítiš ma hneď
Nechytíš ma do dlane, ale rozhýbem stromy aj vodu. Niekedy som len jemný šepot, inokedy viem zatriasť okenicami a preháňať mraky po oblohe.
Nezastaví ma ani vietor, ani ticho
Zo spodku vyzerám ako obyčajný kus zeme, no smerom nahor mením pravidlá pohybu. Kto chce ísť ďalej, často musí ísť po mne pomaly a s rešpektom.
Nadomnou sa mení výhľad aj vzduch
Z diaľky vyzerám pokojne, no čím vyššie ideš, tým je so mnou väčšia námaha. Ľudia ma prekonávajú po chodníkoch a sneh sa na mne drží dlhšie než dole v údolí.
Keď prídem, chodníky sa lesknú a tráva ožije.
Prichádzam z oblakov v drobných kvapkách a viem prehlušiť aj najtichšie popoludnie. Po mne vonia zem silnejšie a listy sa lesknú ako nové.
Neviditeľný silák okolo nás
Nevidíš ma, no hýbem plachtami, vešiam bielizeň do tanca a viem vyčesať koruny stromov do jednej strany. Keď zosilniem, počuť ma v oknách aj na strechách.