Hádanka #13961:
Rastie pomaly, no drží krajinu
Ráno na mne sedí rosa a v lete dávam tieň, pod ktorý sa schová aj unavený človek. Som hlboko v zemi aj vysoko nad ňou, no bez vetra by som sa len nečinne díval.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Rastie pomaly, no drží krajinu
Ráno na mne sedí rosa a v lete dávam tieň, pod ktorý sa schová aj unavený človek. Som hlboko v zemi aj vysoko nad ňou, no bez vetra by som sa len nečinne díval.
Cesta, čo sa nikdy nevracia späť
Rodím sa vysoko v horách z prameňov a dažďa. Nesiem loďky, mosty aj odkazy, no sám nikdy nekráčam naspäť, len ticho míňam brehy.
Tichý svedok ročných období
Pijem dážď, dávam tieň a v vetre sa rozprávam šumením. Ak ma odhalíš podľa kruhov vo vnútri, vieš, že som pamätník času.
Strieborná čiara, čo nikdy nespí
Rodím sa vo výške a potom sa bez prestávky ponáhľam dole. Niekedy som úzky prúd, inokedy široká cesta, po ktorej putuje voda.
Rastie pomaly, no drží krajinu pokope
Neviem sa pohnúť z miesta, a predsa mením okolie na dlhé roky. Dávam tieň, šumím vo vetre a po mojich vetvách sa dá spoznať ročné obdobie.
Pohybuje sa aj vtedy, keď stojíš na mieste.
Narodím sa vysoko v horách, no zídem až k moru. Cestou zbieram prítoky a tvar krajiny mením pomaly, ale vytrvalo.
Nevidno ma, no všetko rozhýbem
Niekedy iba šuchocem v korunách stromov, inokedy pohnem čiapkou z hlavy. Keď zosilniem, cítiť ma na poli aj pri okne.
Cesta, čo nikdy nestojí
Rodím sa vysoko, no najdlhšie som viditeľná tam, kde sa krajina otvára. Niekedy som pokojná, inokedy beriem mosty aj brehy na skúšku.
Cesta bez kolies, čo spája krajinu
Začína v horách, ale nekončí tam. Míňa lúky, mestá aj mosty a stále sa posúva ďalej, akoby mala svoj vlastný plán.
Najdlhšia cesta bez kolies aj bez topánok
Nepoviem, kde začínam, lebo sa posúvam stále ďalej. Nosím so sebou brehy, kamene aj príbehy a nikdy neostanem presne tam, kde ma kreslia mapy.