Hádanka #15816:
Plynulo idem cez krajinu a stále ma niekam vedú.
Začínam ako malý prameň a cestou zbieram ďalšie vody. Nakoniec sa stratím v mori alebo v inom veľkom objatí, no nikdy nestojím na mieste.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Plynulo idem cez krajinu a stále ma niekam vedú.
Začínam ako malý prameň a cestou zbieram ďalšie vody. Nakoniec sa stratím v mori alebo v inom veľkom objatí, no nikdy nestojím na mieste.
Ticho stojím nad údolím
Z diaľky vyzerám ako pevná stena, no v mojom vnútri sa menia chodníky, počasie aj výhľady. Čím vyššie ideš, tým viac sa krajina mení a vzduch redne.
Nevidíš ma, no hýbem všetkým okolo
Som všade, ale nikdy ma neudržíš v dlani. Raz poháňam mraky, inokedy ohýbam stromy a aj tiché pole zrazu znie, akoby sa rozprávalo.
Plynem z hôr až k moru
Rodím sa vysoko, no neostávam tam. Kľučkujem krajinou, mením brehy a nesiem so sebou všetko, čo mi cestou pripadne. Čo som?
Keď príde, všetko stíchne a vonia zemou.
Neprichádzam po jednom, ale po kvapkách. Zjemňujem prach na ceste, bubnujem na strechy a po mne sa tráva leskne ako nová.
Neviditeľný pohyb v korunách stromov
Nemám telo, no viem rozhýbať listy aj v tichom lese. Niekedy som len jemný dotyk, inokedy pískam medzi vetvami a ženiem oblaky ďalej.
Stále sa hýbem, aj keď ma nevidno okamžite
Začínam drobnými prameňmi a potom si razím cestu cez kamene, polia aj mestá. Nikdy nestojím na mieste, no vždy viem, kam mám ísť.
Tiché kvapky z oblohy
Prichádzam bez zvonenia a mením chodníky na lesklé pásy. Niekedy ma ľudia vítajú, inokedy sa predo mnou skrývajú pod strechou.
Ticho stojím, ale mením výhľad aj počasie
Z diaľky som len tmavý obrys, zblízka kamene, tráva a úzka cesta. Kto ma chce prejsť, musí ísť vyššie a vyššie, kým mu dych nestačí.
Tadiaľto tečie cesta vody
Nie som cesta ani potrubie, no viem viesť vodu cez lesy, mestá aj pod mostami. Niekde som úzka, inde široká, a stále sa valím ďalej k väčšiemu cieľu.