Hádanka #14057:
Stojím vysoko, no nejde o budovu.
Z diaľky ma vidíš ako veľký zub krajiny a niekedy mám na vrchole sneh. Cestou ku mne cítiš, že vzduch chladne a krok je čoraz ťažší. Čo som?
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Stojím vysoko, no nejde o budovu.
Z diaľky ma vidíš ako veľký zub krajiny a niekedy mám na vrchole sneh. Cestou ku mne cítiš, že vzduch chladne a krok je čoraz ťažší. Čo som?
Cesta, ktorá nikdy nespí a stále sa mení
Raz som úzka, raz široká a stále sa posúvam ďalej bez nôh. Niesol by som loď aj kamienok, no do vrecka ma nedáš. Čo som?
Bez neho by krajina vyzerala prázdnejšie.
Počas roka mením kabát, no stále stojím na mieste. V lete dávam tieň, na jeseň šuštím pod nohami a v zime ostávam holý.
Tichý obr, čo mení obzor, keď sa naň pozeráš z diaľky.
Z diaľky vyzerám nehybne, no vietor, sneh aj dážď ma stále menia. Kto ku mne stúpa, zistí, že výhľad si treba zaslúžiť.
Cesta vody, čo nikdy nestojí na mieste
Začínam vysoko a postupne si hľadám vlastnú trasu cez lesy, mestá aj kamene. Niekde som úzka, inde široká, no stále plyniem ďalej, až sa stratím v oveľa väčšom celku.
Cesta bez semaforov a bez mapy.
Nerastiem z ničoho na jednom mieste, ale stále sa posúvam ďalej. Niekedy som úzky prúd, inokedy široký pás a ľudia pri mne stavajú mestá aj mosty. Čo som?
Stúpam k oblakom
Zo zeme pôsobím pevne a mlčky, no vrcholom často zmiznem v hmle. Kto ma chce prejsť, musí najprv stúpať a nepozerať len dopredu.
Cesta vody krajinou
Začínam v malom a cestou sa ku mne pripájajú ďalšie potoky. Nezostávam stáť, ale neustále si hľadám najnižšiu cestu až do väčšieho celku.
V lete dáva tieň, v zime stojí mlčky.
Rastie roky, má kmeň, konáre a listy, no nikdy sa nepohne z miesta. Keď ho vietor rozhojdá, znie to ako šepot celej záhrady.
Neviditeľný maliar na lúke
Nemám ruky, a predsa posúvam listy aj oblaky. Raz som jemný šepot, raz dokážem zavrieť dvere a rozohrať hladinu vody.