Hádanka #15888:
Nad krajinou stojím ako tichý strážca.
Nechodím, no vrhám dlhý tieň cez údolia. Na vrchole býva chladnejšie a kto ku mne stúpa, musí si často oddýchnuť skôr, než uvidí obzor.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Nad krajinou stojím ako tichý strážca.
Nechodím, no vrhám dlhý tieň cez údolia. Na vrchole býva chladnejšie a kto ku mne stúpa, musí si často oddýchnuť skôr, než uvidí obzor.
Voda, čo sa nikdy nezastaví
Rodím sa vyššie v horách a cestou zbieram pramene, dažde aj potoky. Nikdy nejdem späť a napokon sa stratím v inom veľkom vodnom svete.
Kreslím cestu cez krajinu bez nôh
Nikdy nestojím na mieste, no stále som na tom istom svete. Niečo ma živí z prameňov a dažďa, a keď sa zúžim medzi brehy, viem znieť hlasnejšie než vietor.
Ticho stojím, no mením výhľady
Cestovateľ ma zbadá zďaleka, ale hore sa ku mne nechodí naraz. Na svahoch rastú stromy inak a z môjho vrcholu býva svet menší.
Niečo, čo cítiš skôr než uvidíš
Nevidíš ma, no hýbem konármi a roznášam vôňu lesa. Niekedy som len jemný dotyk na tvári, inokedy viem pohnúť oblakmi aj vodou.
Kreslím krajinu, aj keď nemám pero
Rodím sa vysoko a končím ďaleko, no cestou sa ku mne pridáva mnoho menších hlasov. Viem vyhĺbiť údolie, rozdeliť mesto aj pohladkať brehy bez jedinej ruky.
Nevidíš ma, no mením všetko okolo.
Raz pohladím lístie, inokedy rozvlním hladinu a pred búrkou viem pribrať na sile. Nemám ruky ani tvár, no môj dotyk cíti každý strom pri ceste.
Stojím roky na jednom mieste, ale stále rastiem.
Mám korene v zemi a ruky smerujúce k nebu. Na jar ma zdobia listy, v zime zostanú holé konáre a v lete dávam tieň.
Neviditeľný pohyb v korunách stromov
Nevidíš ma, no stromom viem poslať nepokoj a plachtám na kopcoch zasa smer. Niekedy niesiem vôňu dažďa, inokedy len chladný dotyk okolo tváre.
Spadne a hneď mení vzduch i zem
Prichádzam potichu, no skôr než ma zbadáš, už šumím na strechách a kreslím kruhy do mlák. Po mne je vzduch sviežejší a chodníky sa lesknú.