Hádanka #14547:
Vyrastám mlčky, no mením celý výhľad.
Začínam tam, kde sa cesta unaví a dych sa skracuje. Z môjho chrbta vidno ďaleko, ale dostať sa ku mne znamená ísť vyššie a vyššie.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Vyrastám mlčky, no mením celý výhľad.
Začínam tam, kde sa cesta unaví a dych sa skracuje. Z môjho chrbta vidno ďaleko, ale dostať sa ku mne znamená ísť vyššie a vyššie.
Cesta vody cez krajinu
Narodím sa vysoko v horách a ďalej si hľadám cestu dolu. Niekedy som úzka a tichá, inokedy široká a prudká.
Neviditeľný maliar, čo mení krajinu každý deň
Raz ma cítiš ako jemný šepot, inokedy ako päsť do tváre. Som v korunách stromov, na hladine aj na hrebeni hôr, no nedá sa ma chytiť do hrste.
Cesta, ktorá nikdy nestojí
Nemám nohy, a predsa si prerážam cestu krajinou. Raz som úzka a tichá, inokedy sa valím tak rýchlo, že mením brehy aj mosty.
Dlhá cesta vody krajinou
Rodím sa vysoko v horách a nikdy nestojím dlho na mieste. Nesiem kamene, míňam mosty a napokon sa stratím tam, kde sa voda rozšíri do diaľky.
Cesta vody, čo nikdy nestojí
Začnem v prameni a cez zákruty si hľadám vlastnú cestu. Mám brehy, prítoky aj ústie, no nikdy ma nenájdeš bez pohybu.
Nevidíš ma, no hýbem svetom
Keď zatvoríš okno, ešte stále sa opieram o stromy a mením smery podľa neba. Niekedy som len šepot, inokedy viem rozvlniť aj vlajku.
Cesta, čo nikdy nestojí, ale stále mení tvár
Nechodím po kolieskach, a predsa viem niesť drevo, piesok aj člny. V horách som divoká, na rovine pokojnejšia, no stále smerujem ďalej bez prestávky.
Rastiem pomaly, no držím krajinu pohromade
Na jar sa obliekam do novej farby, v lete dávam tieň a na jeseň púšťam listy ako tajomstvá. Mám kmeň, korunu aj roky v kruhoch.
Držím zem a dávam tieň bez slov.
Vyrastám pomaly, no každý rok pridám kruh navyše. Na jar nosím listy alebo ihličie a vtáky si vo mne rady hľadajú miesto. Čo som?