Hádanka #14765:
Ticho stojím, ale mením svet okolo seba
Raz som holý, raz plný tieňa a šumu, no stále zostávam na tom istom mieste. Keď prší, pijem cez korene, keď svieti slnko, dávam chlad a úkryt.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Ticho stojím, ale mením svet okolo seba
Raz som holý, raz plný tieňa a šumu, no stále zostávam na tom istom mieste. Keď prší, pijem cez korene, keď svieti slnko, dávam chlad a úkryt.
Drží ma zem, no siaham vyššie než dom.
Počas roka sa mením bez slova: raz som holý, raz hustý, inokedy voňavý kvitnem len chvíľu. Koreňom pijem z pôdy a korunou dávam tieň aj úkryt.
Cesta vody krajinou
Neviem stáť na mieste. Raz sa pretlačím lesom, inokedy sa rozšírim do nížiny a vždy si hľadám cestu ďalej, až kým sa nestratím vo väčšom objatí.
Vyrastám potichu, no mením krajinu roky
Mám kmienok, korunu a v tieňoch podo mnou sa schová aj unavený turista. Na jar sa odievám do zelene, na jeseň púšťam farby a v zime stojím bez ozdôb, no stále držím miesto.
Cesta vody cez krajinu
Nevie stáť na jednom mieste a stále si hľadám novú cestu. Pretekám údolím, míňam mosty a nakoniec sa stratím v mori.
Cesta, čo nikdy nestojí
Nevlastním dvere ani semafor, no ticho si prekladám krajinu z jedného miesta na druhé. Niekde som úzka a rýchla, inde široká a pokojná, a stále mierim ďalej.
Neviditeľný pohyb nad krajinou
Nepatrím do vrecka, no viem rozhýbať more aj koruny stromov. Raz som len jemný dotyk, inokedy sa preženiem cez pole tak, že všetko znie inak.
Mám roky, no nechodím nikam
Počas rokov pridávam kruhy do svojho tela a ponúkam tieň aj úkryt. V lete šumím, na jeseň púšťam listy a v zime zostávam stáť.
Má korunu, no nenosí ju
Vyrastám celý život na jednom mieste a moje ruky sa tiahnu k nebu. V lete dávam tieň, na jeseň šepkám listami.
Stojím ticho, ale v mojich ramenách býva veľa života.
Korene držím hlboko, no vetrom sa viem prehovoriť bez slov. V lete dávam tieň a na jeseň púšťam listy ako malé správy.