Hádanka #16405:
Keď sa obloha zatiahne, začína moja hra
Nie som rieka, no tečiem zhora na zem. V lese prebudím vôňu pôdy a na okne zanechám tiché bodky, kým ma vietor neroznesie ďalej.
Kategória hádaniek
Príroda
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Všetky hádanky v kategórii
Hádanka #16396:
Stojím vysoko, no bez hluku.
Zo spodku vyzerám ako veľká prekážka, zhora ako miesto, kam sa človek chodí nadýchnuť. Občas ma pokryje sneh, inokedy len vietor a kamene.
Hádanka #16391:
Keď prichádzam, zem ožije inak
Najprv ma cítiš na koži, potom ma počuješ bubnovať do okien. Niekedy prídem potichu, inokedy spravím z cesty lesklé zrkadlo.
Hádanka #16383:
Cesta, ktorá nikdy nespí, ale stále beží ďalej.
Začínam ako prameň a mením sa na pohyb, čo vie rozdeliť brehy aj spojiť mestá. Nemám chodník, no po mne sa dá cestovať pohľadom aj loďou.
Hádanka #16374:
Keď sa na mňa pozeráš zdola, som obrovská
Zo zeme vyrastám bez listov a bez koreňov, no mením vietor aj obzor. Hore býva sneh, dole les a medzi tým sa cestuje opatrne. Môžeš ma obísť, ale nie prehliadnuť.
Hádanka #16365:
Keď sa obloha zatiahne, začne rozprávať
Prichádzam potichu v sivých závesoch a bubnujem na okná aj strechy. Bez mňa by bolo v lese sucho a potoky by sa len hanblivo mihli.
Hádanka #16357:
Nevidíš ma, ale cítiš ma hneď.
Neviem zostať na mieste, prechádzam cez údolia aj ulice a mením smer podľa prekážok. Keď sa rozbehnem, počuť ma v korunách stromov aj pri okne.
Hádanka #16347:
Farebný zázrak na lúke
Najprv sa skrývam v puku, potom sa otvorím do farby a vône. Nemám korunu ani kmene, no aj tak si ma ľudia dávajú blízko k sebe.
Hádanka #16339:
Bez listov aj bez kroku
V lete dám tieň a v zime zostanem bez ozdôb, no stále stojím na mieste. V mojom vnútri putuje voda až k vetvám, ktoré sa pri vetre ohýbajú.
Hádanka #16331:
Rokmi stojím, hoci sa stále mením.
V lete dávam tieň, v jeseni šepkám pod nohami a v zime zostanem bez ozdôb. Nie som les ani hora, no bez mňa by krajina pôsobila prázdnejšie.