Hádanka #14650:
Tichý cieľ výstupov a búrok
Z diaľky pôsobím pevne a nehybne, no počasie ma mení deň za dňom. Na mojom svahu sa mení les, sneh aj cesta, ktorá nikdy nie je úplne rovná.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Tichý cieľ výstupov a búrok
Z diaľky pôsobím pevne a nehybne, no počasie ma mení deň za dňom. Na mojom svahu sa mení les, sneh aj cesta, ktorá nikdy nie je úplne rovná.
Nevidíš ma, ale všetko okolo mňa hýbe.
Môžem pískať medzi panelákmi aj v korunách stromov. Niekedy som len jemný dotyk na tvári, inokedy viem zatvoriť dvere aj rozčerbiť hladinu.
Stojím v tichu a rastiem do výšky
V lete dávam tieň a na jar sa na mne objavia nové farby. Mám korene v zemi, no vetrom sa hýbe iba môj vrch.
Keď sa nebo zatiahne, prichádzam potichu
Najprv ma cítiš vo vzduchu, potom mi počúvaš bubnovanie na streche a listoch. Niekedy prídem len na chvíľu, inokedy premením chodníky na lesklé potoky.
Nevidno ma, ale hýbem svetom okolo seba.
Keď sa rozbehnem cez údolie, tráva sa ohne a voda sa začne čeriť. Nie som dážď ani hmla, no podľa mňa sa mení tvar plachiet aj korún stromov.
Cesta, čo sa nikdy nezastaví
Začínam v horách a neskôr sa mením na široký pás cez krajinu. Voda v ňom beží jedným smerom a brehy ma často vedú cez lúky aj mestá.
Vrchol, čo mení krajinu aj počasie
Z diaľky som len čiarou obzoru, no zblízka ma treba rešpektovať. Vyliezť na mňa znamená meniť dych, výhľad aj odvahu v jednom kroku.
Cestujem bez kolies a bez nôh
Môžem byť úzka aj široká, pokojná aj divoká, no stále mierim ďalej. Niekde ma prehradí most, inde ma sledujú brehy a ja si aj tak hľadám cestu k väčšiemu cieľu.
Rastie do výšky, no nedá sa zasadnúť
Z diaľky vyzerám pokojne, no moja cesta hore býva tvrdá a kľukatá. Hore je iný vzduch, menej stromov a viac vetra, a predsa tam ľudia mieria dobrovoľne.
Vyrastám potichu, no mením krajinu
Začínam ako malý výhonok a časom dávam tieň, listy aj plody. Keď sa na mňa dívate zďaleka, vyzerám ako zelená koruna s pevným kmeňom.